Veronika Cosculluela

Velibor Čolić na začátku devadesátých let opustil svou rodnou zemi i nakročenou kariéru rozhlasáka a prozaika. Odešel do Francie, kde musel začít doslova od začátku – francouzsky neuměl ani slovo. Ale podařilo se. Jeho současná bilance zahrnuje jedenáct vydaných knih, přičemž poslední tři mu vyšly v prestižním nakladatelství Gallimard.

V částečně autobiografickém románu Profession du père (Povolání otce) známý francouzský novinář a spisovatel Sorj Chalandon vypráví z pozice syna o rodině ovládané otcovým násilnictvím a notorickým lhaním. Příběh se odvíjí v prostředí Francie od 60. let až do současnosti: můžeme si tak zopakovat novodobé dějiny i to, jak se vyvíjely názory na různé společenské a rodinné otázky.

Jde se hodovat, rozhlasový pořad, v němž už pět let každou neděli zasedne tým gurmánů ke stolu a před posluchači v přímém přenosu debužíruje, dal vzniknout stejně zajímavé publikaci. V informačně bohaté, překvapivě přehledné a nápaditě pojaté knize se dozvíme leccos o tom, z čeho jídlo vzniká, kdo všechno se podílí na jeho přípravě, ale třeba i takové kuriozity, jako kdy může pokrm zabíjet.

Jacques Chirac, francouzský prezident v letech 1995–2007, zosobňuje stereotyp Francouze: je vůdčí typ, vtipný a záletník. Béatrice Gurrey jako reportérka deníku Le Monde sledovala dění v Elysejském paláci po celé jeho druhé volební období. Za touto zkušeností se ohlíží v životopisné knize o bývalém prezidentovi a jeho nejbližších.

Další reportážní komiks kanadského autora se odehrává ve Svatém městě. Delisle si nehraje na odborníka, zůstává nenápadným, ale pečlivým pozorovatelem. Jeho humor spočívá převážně v umění zachytit drobné absurdity každodenního života.

Francúzsky spisovateľ Emmanuel Carrère bol necelé tri roky kresťanom. Dnes ním už nie je. Dvadsať rokov po svojom mystickom období sa však k tomuto náboženstvu vracia, aby lepšie pochopil sám seba, ale aj to, ako sa z učenia okrajovej židovskej sekty stala pre mnohých pravda, o ktorej nemienia pochybovať.

Román francouzské spisovatelky alžírského původu Niny Bouraoui jeden kritik označil za protipól Kafkovy Proměny: na rozdíl od příběhu o muži, který se vzbudí jako hmyz, má tento román být podobenstvím o hmyzu, který sa stane mužem.

Vianočný deň, ktorý musia matka s adoptívnou dcérou tráviť samé, lebo zvyšok hostí zostane odrezaný od sveta v snehovej metelici. Na psychologickú drámu s nezvyčajným množstvom napätia pozýva americká spisovateľka Laura Kasischke.

V řadě „zamilovaných slovníků“ nakladatelství Plon dostal novinář Serge July příležitost shrnout ve stručných heslech základ svého řemesla. Mezi důležitými pojmy uvádí praktické termíny, postupy a dovednosti, do svého výběrového popisu žurnalistiky zařadil i jednotlivá média, zásadní události, známé osobnosti. Jeho selekce je jistě subjektivní, ale řídí ji dlouholetá zkušenost: July byl přes třicet let šéfredaktorem francouzského deníku Libération.

V alkoholickom príbehe deprimovaného Felixa prejdete v taxíku a na skútri celý Paríž: celú noc treba piť, aspoň tú jednu, aby sa zabudlo na to ako nám život uniká pomedzi prsty. Týmto heslom sa tridsiatnik Felix poctivo riadi a čitateľa stiahne tak do svojho spleenu, ako aj do dobrodružstiev. A tých nie je málo. – Kniha Érica Metzgera môže byť ideálnym darom k tridsiatke.

Francouz Édouard Louis oslavil své 21. narozeniny úspěšným autobiografickým románem, v němž vypráví příběh o útrapách homosexuála na francouzském venkově. Vlastní zkušenost popisuje sice s humorem, ale velmi upřímně. Kritika ocenila, jak dokázal zejména v jazykové rovině vystihnout propast mezi světem vzdělanců a buranskou omezeností.

Román, který ve Francii získal v loňském roce cenu za nejlepší cizojazyčný román, se odehrává za války a pojednává o tajemné ženě a jejím zmizení. Skrze příběh Veroniky Zidar vnímá čtenář dějiny válečné a těsně poválečné Jugoslávie.

Psaní knih lze pojmout jako řemeslo a slušně se jím živit – jako to dělá hrdina románu Legenda o našich otcích. Jenže i rutinní práce má svá překvapení a úskalí: třeba když se zpracovávané vyprávění starého partyzána začne příliš podobat historkám autorova vlastního otce. Novinář a spisovatel Sorj Chalandon nabízí příběh o vlastním povolání, o válce a o tom, jak nebezpečná může být touha podělit se o dávné vzpomínky.

Všestranná spisovateľka Jana Bodnárová po úspešnej knihe Trinásť, ktorá získala vďaka ilustráciám Daniely Olejníkovej v minulom roku cenu za jednu z najkrajších publikácií na Bratislavskom bienále ilustrácií, pokračuje aj vo svojej novinke v spolupráci s touto mladou výtvarníčkou.

Príbehov o láske, priateľstve, tajomstvách, spomienkach a žiali, ktoré sú výborne napísané, nie je nikdy dosť. V románu Sľub Sorje Chalandona hraje dôležitou úlohu aj oceán: jeho tajomnosť a nevyspytateľnosť korešponduje s tajomstvom príbehu starcov z Mayenne. Jeho nekonečnosť a osudovosť nám pripomína, že nič v živote nie je isté a mnohokrát sa treba jeho vlnami prerývať, aby sme sa mohli posunúť ďalej.

Sorj Chalandon nazval svoj román Môj zradca. Príbeh, silne inšpirovaný osudom člena IRA Denisa Donaldsona, preplieta fikciu s fakty z vojny v Severnom Írsku, o ktorých Chalandon písal najlepšie reportáže vo Francúzsku.

Začiatkom roka 2014 vyšla obsiahla kniha dlhoročného novinára Ivana Ivačkoviča Kako smo propevali-Jugoslavija i njena muzika. Je to príbeh o tom, ako sa táto dnes už neexistujúca krajina a jej hudba navzájom ovplyvňovali, prepletali, nenávideli, zápasili, milovali, hádali a nakoniec aj spolu zmizli zo scény.

Sorj Chalandon vytvoril pútavý príbeh o oddanom priateľstve, ideáloch a hrdosti. Stretáva sa v ňom študentský idealizmus a jeho konflikt s realitou, mladá láska a sľuby, ktoré stroskotajú, stretnutie dvoch svetov, európskeho a blízkovýchodného, ktoré sa nedajú premostiť, hrdosť národov a vernosť tradíciám.

Už je to oficiálne! Slováci a Česi si nerozumejú. Teda aspoň ich potomkovia nie. Na to, aby sa to nejako napravilo, treba malým „slováščatám“ a „čechíčatám“ slovník. Aby si české a slovenské deti rozumeli lepšie, musel velbloud potkat ťavu.

Odchod milovaného človeka je vždy ťažký, zvlášť, keď ide o vaše dieťa. Francúzska spisovateľka Maylis de Kerangal k takémuto osudu postáv svojej knihy navyše pridala ešte dve bremená – rozlúčiť sa s niekým, kto nevyzerá byť mŕtvy, a dať súhlas na rozobranie jeho orgánov.

Princezná, ktorá má rada princezné. Oco nosí šaty alebo Všetci donaha! To sú príklady z knižných titulov pre deti, o ktorých sa už pár mesiacov vedie vo Francúzsku ostrá diskusia.

Francúzsky ethnopsychiater egyptského pôvodu, Tobie Nathan, rozpráva v knihe Ethnoroman svoju cestu za vyháňaním démonov a liečbou duše na spôsob afrických šamanov.

Puértolasovho román niektorí dokonca označili za úžasný. Čím si dokázal debutant získať priazeň širokého publika a aj náročnej kritiky? Pravdupovediac, táto kniha sľubuje viac, ako skutočne dáva.

M. je Marisia. Mladá žena na hranici dievčenstva a dospelosti, ktorá po smrti matky hľadá miesto, kde by patrila. A ako to často býva, domov nie je miesto, ale ľudia, ktorý ho tvoria.

Život autora knihy Lepší konec, podobne ako jej hlavného hrdinu, sa pohybuje niekde medzi Bosnou a Nórskom. A inými destináciami, ak sú na to peniaze.

Sašovi Rakezićovi alias Aleksandarovi Zografovi patrí už vyše 10 rokov posledná strana v srbskom časopise Vreme. Tento veľký obdivovateľ vojnového novinára Joe Sacca je pomerne známym autorom komiksov a knižne mu vyšlo už okolo 40 zbierok krátkych obrázkovo-textových príbehov.

Čo z minulosti zabudnúť, k čomu sa vracať, po čom pátrať a z čoho sa poučiť. Toto sú otázky, ktoré stále mátajú chorvátsku spisovateľku Dašu Drndić.

Kuchárska kniha s kresbami a maľbami slovenských výtvarníkov je celá zvláštna a tým tak trochu aj zaujímavá. Lakšević k veľmi jednoduchým, základným receptom kuchyne bývalej Juhoslávie pridáva svoje roztrúsené spomienky, ktoré sa s varením a s jeho rodnou krajinou spájajú.

Svet sa dlho delil na oblasti, kde sa pilo víno a na tie, kde spotrebe alkoholických nápojov kraľovalo pivo. Zdá sa, že v poslednom desaťročí prevzal jantárový nápoj úplnú moc na trhu.

V dnešnej dobe hojnosti sme si zvykli, že prijímame omnoho viac potravy, ako jej v skutočnosti potrebujeme. Keďže telo potravou doslova zahlcujeme, odnaúčame ho čerpať zo svojich zásob. Neprijímať stravu počas niekoľkých dní nám môže prísť extrémne a vyvolať obavu či je postiť sa zdravé.

Názov eseje Nancy Huston naznačuje, že žena je len odrazom v oku muža. Spisovateľka sa snaží pochopiť, prečo ženy do seba zvnútornili pohľad muža, ako môže u niektorých osôb ženského pohlavia narcizmus a túžba páčiť sa získať prevahu nad cťou, pocitmi a zdravým rozumom.

Profesor Pasi Sahlberg z Helsinskej univerzity vo svojej knihe zhŕňa čo sa svet môže naučiť zo zmien, ktorými od 70-tych rokov prešiel fínsky školský systém. Dôraz na vzdelanie vyučujúcich, autonómia škôl, ale aj právo žiakov na rovnaké príležitosti na vzdelanie sú dlhodobo hlavné princípy fínskej vzdelávacej politiky.

Marc Augé sa vžil do kože nového druhu bezdomovca – je to človek, ktorý má pomerne vysoký príjem, nie však dostatočný na to, aby si mohli dovoliť platiť nájom za byt.

Kde sa vzali, tu sa vzali, v strednej Európe sa vynorili Hlbokomorské rozprávky. Slovenská spisovateľka Monika Kompaníková je zrejme priťahovaná morom, lebo po tom, čo nazvala svoju predošlú knihu Piata loď (KK Bagala, 2012), teraz prechádza z povrchu mora do jeho hlbočiny.

Nie veľa detských knižiek má papierový vrchný obal. Je tomu tak pravdepodobne z praktických dôvodov. Knihy ničia malí čitatelia rýchlejšie ako dospelí. Nejde o to, že by sa ku knihám správali deti barbarsky, skôr je to tým, že tie isté kusy otvárajú viackrát a častejšie. Kniha Rostlinopis nielenže obal má, ale dokonca jej tvorí akúsi korunu krásy.

Niektoré čitateľské ohlasy hovoria, že Ferrariho román je škoda dočítať. Škoda preto, že niečo také dobré skončilo. Literárni kritici o autorovi víťazného románu ceny bratov Goncourtovcov často opakujú, že jednou z vecí, ktorými sa odlišuje od kolegov je jeho schopnosť písať dlhé vety tak, aby ste sa v nich nestratili.

Českým prekladateľom literatúry faktu a vydavateľom unikne máloktoré dielo, ktoré si získalo pozitívne ohlasy vo svete, je preto prekvapujúce, že kniha Marie Todorovej Imagining the Balkans dosiaľ nemá svoj preklad v českom jazyku. Dielo tejto bulharsko-americkej historičky sa zaradilo, iba za 16 rokov od svojho prvého vydania, medzi povinnú literatúru všetkých, ktorých Balkán zaujíma a v odbore medzinárodných vzťahov je referenciou.

Kto sa postaví na obranu jazyka, ktorý umiera? Jazyk je živá vec – má svoj zrod a históriu počas, ktorej sa neustále mení, dozrieva, okresáva sa. Dvaja lingvisti a jeden románopisec sa podujali na úlohu upozorniť, že nebezpečenstvo vyhynutia hrozí aj jazykom – Claude Hagège (Halte à la mort des langues), Nicholas Evans (Dying words) a Mikael Niemi (Muž, který zemřel jako losos).

Na rozdiel od svojich kolegov si Caplan nemyslí, že ťažkosti demokracii spôsobuje nevedomosť voličov. Tragédiu demokratickej voľby vidí v tom, že súčet nesprávnych presvedčení zle informovaných občanov vedie k výberu politík, ktoré škodia celej spoločnosti.

Silnou stránkou publikácie Is That a Fish in Your Ear? je názornosť, text je plný vtipných príkladov a narážok na klišé, ktoré o preklade kolujú. David Bellos dokazuje svoj široký prehľad o problematike prekladu, histórii, teoretických dielach a štatistikách, zároveň dokáže spojiť tieto poznatky z jedného odboru so všeobecnými dejinami, príkladmi z politiky, filmu a iných oblastí.