Princezná, ktorá má rada princezné, Oco nosí šaty alebo Všetci donaha!, to sú príklady z knižných titulov pre deti, o ktorých sa už pár mesiacov vedie vo Francúzsku ostrá diskusia. Začiatkom februára sa totiž predseda strany UMP (strana exprezidenta Sarkozyho) Jean-Francois Copé pustil v priamom televíznom prenose do kritiky knihy pre deti s názvom Tous à poil! (Všetci donaha!) a spustil tým lavínu dezinformácií o jej obsahu a zámere, rovnako ako pobúrené reakcie „nažhavených“ katolíkov. Copého rozčúlilo, že vláda socialistov prezidenta Hollanda vnucuje už deťom v predškolskom veku teóriu o rovnosti pohlaví a propaguje nahotu, či homosexualitu. Teda aspoň podľa jeho zistení na základe obsahovej analýzy spomínaných knižných titulov.

Podľa Copého sa tieto dostali do zoznamu kníh, ktoré odporúča združenie pedagógov pre učiteľov základných škôl. Vyčítal vláde zámer podlým spôsobom dostať do podvedomia malých detí to, čo ešte nie je prijateľné ani pre dospelých – nehanebná nahota, homosexualita alebo adopcia detí homosexuálmi. „Donaha bábätko, donaha baby-sitterka, donaha susedia, donaha babka, donaha pes, donaha pani učiteľka...vidíte, to skutočne prospeje autorite učiteľov. Keď som to videl, poriadne mi to zdvihlo nervy,“ hneval sa Copé na autorov detskej knihy. Vystúpenie predsedu UMP sa viaže aj na protesty proti zákonu o rodine, v ktorom malo byť ukotvené aj právo na adopciu pre partnerov rovnakého pohlavia. Po úspešnom uzákonení homosexuálneho manželstva minulý rok, však zákon o rodine nakoniec vláda Francoisa Hollanda odložila na neskôr, kvôli tlakom verejnosti.

Copé v televízii urobil knihe Tous à poil! reklamu na nezaplatenie. Rozčuľoval sa nad jej obsahom, citoval napísané a nervózne, ba až hystericky prevracal stranu za stranou a ako sa často hovorí – negatívna reklama je najlepšia reklama. Do vystúpenia politika, nemalo širšie publikum povedomie o protiváhe ružovým knihám s trblietkami, ktoré sú napumpované stereotypmi o dievčatách a chlapcov. Takmer nik nevedel o existencii týchto alternatívnych tituloch pre deti, čo dokazujú aj štatistiky ich nízkej predajnosti. Dnes už však o knižke, ktorá vyzliekla všetkých donaha, švitoria aj vrabce na streche, literárni kritici a novinári vyhrabávajú podobné tituly a chytajú sa ich ďalšej popularizácie.

Tous à poil! vyšla už v roku 2011 a ohlasy na ňu medzi ľudmi, ktorí detskej literatúre rozumejú, boli pozitívne. Kritici jej prínos videli hlavne v tom, že autori dokázali tému nahoty zobraziť s humorom a prispôsobiť ju detskému čitateľovi. Kniha môže pomôcť aj rodičom vysvetľovať svojim potomkom veci, o ktorých sa často ostýchajú rozprávať. Obrázky v knižke, ani jej text neupadli do vulgarity. Ide o album vydarených kresieb ľudského tela rôzneho veku, scény vyzliekania jednej rodiny, ktorá sa pripravuje na kúpanie. Rodičom sa určite ľahšie odpovedá na otázky detí o ľudskom tele cez vkusné obrázky ilustrátora, ako cez skutočné fotografie, ktoré vyvolajú červeň aj na líci dospelých.

Ak sa však pozrieme na príbehy detských knižiek, ktoré idú trochu ´proti prúdu´ zistíme, že provokáciu vidíme, iba ak veľmi chceme a autori skôr chceli pomôcť učiť deti k tolerancii a porozumeniu inakosti, ako niečo iné. Napríklad kniha Papa porte une robe (Oco nosí šaty) rozpráva príbeh malého chlapca, ktorému zomrela matka. Vychováva ho teda len otec Jo, ktorý sa živí boxom. Má silnú mužnú postavu a neuveriteľné výkopy nohou. Stane sa však nešťastie a počas jedného zo zápasov sa Jo zraní tak, že už nikdy nemôže boxovať. Musí si nájsť teda inú prácu, aby dokázal uživiť syna. Doktor mu navrhne, aby sa stal tanečníkom. Jo poslúchne a nové zamestnanie si nájde v kabarete, kde pracuje po nociach prezlečený za ženu. Občas sa mu však stane, že si ráno, unavený po dlhej noci, zabudne ženské šaty prezliecť a tak odprevádza syna do školy takto vyobliekaný. Všetky deti sa mu za to vysmievajú. Pohľad na neho sa zmení, keď raz, vďaka svojej odvahe a šikovným nohám, zachráni mačku z vysokého stromu. Pre deti, ktoré sa mu doteraz vysmievali, sa tak stáva hrdinom. Otec, ktorý nosí šaty, je príbeh o osamelom rodičovi, ktorý sa prijme taký, aký je, aby mohol dôstojne vychovávať syna a robiť, čo vie.

V školských, či mestských knižniciach a na poličkách kníhkupectiev sa nájdu aj ďalšie tituly, ktoré sa snažia pristupovať ku komplikovaným celospoločenským témam detskými očami. Medzi nimi Tango à deux papas et pourquoi pas, príbeh dvoch tučniakov, oboch samčekov, ktorí v ZOO vychovávajú mláďatko. Homosexualita je aj námet, ktorý si vybrali autori knihy La princesse Nina (Princezná Nina). Malá „inteligentná, milá a trochu divoká“ dedička kráľovstva je trochu iná ako tradičný obraz rozkošnej, poslušnej a skromnej netýkavky, ktorý poznáme aj z Disneyoviek. Jej šaty sú vždy aspoň trochu zašpinené a jej hobby skôr chlapčenské. Netúži po vydaji a nik z chlapcov ju nedokázal očariť, lebo je často šikovnejšia ako oni. Nie je však úplne chladná ku všetkým, skôr je to tak, že sa lepšie cíti s dievčatami. Pri princeznej Melowo z Ghany pocíti Nina slávne zachvenie v bruchu. Následníčky trónu sa do seba zamilujú „na prvý pohľad“ a keď im dajú rodičia svoje požehnanie, princezné spolu žijú šťastne, až do smrti.

Z nebožáka Copého si dnes robia srandu snáď všetky francúzske médiá. Vďaka jeho výstupu sa ukázalo, že vo francúzskej spoločnosti prevažuje odhodlanie čítať aj detskú literatúru bez predsudkov, a to je určite cenné zistenie.

Dalšie tituly:
Piotr Barsony: Papa porte une robe. Intervalles, Paris, 2004, 64 s.
Béatrice Boutignon: Tango a deux papas et pourquoi pas. Le Baron Perché, Paris, 2010, 40 s.
Achterberg, Marlise: La princesse Nina. Clavis, Hasselt, 2014, 24 s.