„Chystáte sa urobiť to, čo môže iba smrť. Premeniť život na osud. Máte v rukách imidž Jacquesa Chiraca. Slobodného človeka, ktorý sa postavil proti trestu smrti, v prospech potratov, muža, ktorý povedal nie Georgovi W. Bushovi. Osud toho muža, ktorý sa zasadil za popieranie režimu z Vichy. Nemôžete položiť na kolená Jacquesa Chiraca, ktorý inkarnuje Francúzko, bez toho, aby ste ponížili Francúzov.“ Týmito slovami obhajoval počas súdu advokát Georges Kiejman francúzskeho exprezidenta. A obhajovať bolo čo – medzi iným napríklad zneužitie právomocí verejného činiteľa, či spreneveru verejných prostriedkov.

Kniha spomienok na Chiraca od reportérky denníka Le Monde Béatrice Gurrey sa snaží dešifrovať najfrancúzskejšiu hlavu štátu piatej republiky. K obrazu Chiraca po Chiracovi po roku 2007, kedy skončil jeho mandát, táto novinárka pridáva aj portréty jeho blízkych spolupracovníkov: v prvom rade šéfky komunikácie, jeho dcéry Claude, a „poslednej kráľovnej“ Bernadette Chirac.

Les Chirac – Les secrets du clan vyšla vo vydavateľstve Robert Laffont v januári 2015 a získala cenu za najlepšiu politickú knihu roka. Že získa slávu aj čitateľský úspech, sa dalo čakať, Chirac je idol. Každý vie, aké pivo obľuboval, aké jedlo miloval, stále kolujú jeho najvtipnejšie hlášky a mladí obliekajú tričká s jeho kultovými fotografiami. Zatiaľ sa predalo okolo 350 tisíc výtlačkov a podľa multidomu FNAC je v druhej desiatke najžiadanejších politických kníh.

Jacques Chirac, prezident republiky v rokoch 1995–2007, zosobňuje stereotyp Francúza – zvodcu, vtipkára, klamára. Béatrice Gurrey počas druhého volebného obdobia sledovala pre Le Monde dianie v Elyzejskom paláci a hovorí, že kniha sa zrodila z frustrácie, že prezidenta videla veľmi málo. Jeho dcéra Claude, šéfka komunikácie prezidenta, chránila zoslabnutú hlavu štátu ako žralok. So šéfom kabinetu, ktorý sa stal neskôr jej manželom, a s prvou dámou vytvorili zomknutý kruh, ktorý k Chiracovi takmer nikoho nepustil.

Francúzi si teda zvolili jedného muža, ale vládla im celá dynastia. Bernadette dokonca vyhlásila, že to bola ona, kto je zodpovedný za úspech kariéry svojho muža. „Ďakujem vám, Bernadette, za toho pol percenta, ktoré ste mi priniesli,“ šepol vraj do ucha manželky Jacques po víťazstve nad Le Penom v roku 2002. Druhé kolo vyhral so ziskom 82 % hlasov. Jasne tým ukázal, čo si o jej zásluhách myslí.

Gurrey dodržala, čo názov knihy sľubuje – čitateľa ponorí do zákulisia vládnutia klanu Chiracovcov. Hlavné postavy, Jacquesa, Bernadette a Claude, zobrazuje na základe situácií, ktoré buď sama zažila alebo jej porozprávali zdroje z prostredia paláca. K opisu pridáva aj tajomstvá rodiny a traumy, ktoré tieto osobnosti formovali.

Aký majú Chiracovci vzťah? Kto je „na koni“ teraz, kto bol v minulosti? Je Bernadette skutočne tá nevrlá, namyslená dáma z obrazovky? Kniha kladie aj takéto súkromné otázky, lebo aj tie súvisia s prezidentským mandátom. Hoci si pár volá aj trikrát denne, manželia si podľa zozbieraných svedectiev mnohé vyčítajú. „Chcela som od nastávajúceho tri veci. Vziať bohatého muža. Nevyšlo. Z rovnakej spoločenskej vrstvy. Nevyšlo,“ zdôverila sa raz novinárom prvá dáma. Jeden z nich jej nadhodil: „A verného?“ Ona odpovedala. „Vidíte, znova nevyšlo.“

Bernadette popisuje ako plachú mladú aristokratku, z ktorej sa postupom času stal manipulatívny dravec. Chirac o nej povedal: „Moja žena nie je politička, je politik“. „Nuž, vzala si pohľadného, vysokého muža, o ktorom snívali mnohé ženy,“ konštatuje novinárka Le Monde. Pár mal okrem mladšej Claude aj dcéru Laurence. Tá však ochorela na anorexiu, vážila istý čas sotva 30 kíl a počas dovolenky Claude s rodičmi v Thajsku, sa defenestrovala zo štvrtého poschodia. Prežila, ale s vážnymi následkami. Mladšia sa teda stala oceľovou lady, ako zdravej dcére jej nikdy neprislúchalo prejaviť slabosť, ani sa na niečo sťažovať.

Hoci je jasné, že Chirac predstavuje pre autorku knihy veľkú časť života a z niektorých pasáží cítiť, že k tomuto chronickému klamárovi, ako ho reprezentuje bábka z Guignols, prechováva isté sympatie, exprezidenta neobraňuje.
„So Chiracom nikdy nie sú veci úplne tragické, hoci tá rodina ich zažila mnoho. Vždy je tam však malý kúsok komédie,“ povedala Gurrey, prečo je jej napriek mnohým korupčným kauzám milý tento politik, dvojnásobný premiér, dvojnásobný prezident, ktorý bol navyše starostom Paríža vyše 17 rokov.

Gurrey píše jasne, aj pre ľudí, ktorí sa vo francúzskej domácej politike nevyznajú. To jej zrejme zostalo z novinárskych čias. V množstve mien, udalostí a vzťahov sa nestratí ani ten, komu chýba v tejto oblasti prehľad. Veď napokon kniha vyšla v roku 2015 a teda adresátom sú aj ľudia, ktorí si Chiraca, keď bol ešte mocný, pamätajú len slabo. Každý si môže na základe faktov, aj zákulisia, ktoré mu Gurrey poskytuje, o Jacquesovi Chiracovi utvoriť vlastný obraz. Autorka, hoci sa snaží byť nestranná, podsúva aj ten, ktorý vyvažuje skorumpovaného politika zakladateľom Múzea na nábreží Branly, venovanému civilizáciám Afriky, Ázie a Oceánie aj Ameriky a milovníka všetkého dobrého a zo všetkého najviac diplomacie, milovníka umenia malých vzdialených národov.

Autorka rozpráva v prvej osobe, ide o jej príbeh so Chiracom, ako ho videla počas rokov spravodajkyne Elyzejského paláca, ale aj príbeh, ktorý sa skrýval za jeho múrmi. Ten je pomohli odhaliť mnohí jeho blízki, menovaní, aj tí, ktorí chceli, aby ich citáty v knihe zostali anonymné. Kniha je plná anekdot a číta sa ľahko, ako román.
Béatrice Gurrey nie je prvá, ktorú intímnosti klanu zaujali, France 2 napríklad odvysielala na podobnú tému dokumentárny film s názvom Le Clan Chirac : Une famille au cœur du pouvoir.

V našich končinách podobných dobrých politických publikácií nie je veľa. Na to by bolo treba možno, aby novinári zostávali na svojich pozíciách dlhšie, ako je to zvykom, a aby politika bola skutočne ich vášňou. Či je kniha novinárky Le Monde vhodná na preklad, je už iná otázka. Na jednej strane je Jacques Chirac známa a silná osobnosť, hoci čoskoro prejdú už dva mandáty od konca jeho funkcie. Na druhej strane je obsah, tak ako ho Gurrey ponúka, upriamený špecificky na jednu rodinu. Mocenské boje, zrady, prežívanie sú úzko viazané na postavy, čo obmedzuje priestor na generalizáciu alebo širší obraz o politickej kultúre vo Francúzsku. Čitateľ si z opusu o mocnom klane odnesie viac vtedy, keď aspoň trochu pozná francúzske reálie a opisy si dokáže spojiť aj s obrazom.

Dnes je Chirac starý a chorý, Bernadette je stále aktívna členka regionálnej rady v Corrèze. Podľa prieskumu z roku 2015 je Chirac najobľúbenejším prezidentom Francúzov počas piatej republiky. Pred štyrmi rokmi ho odsúdili za aféru fiktívnych zamestnaní na parížskej radnici, ktorá siaha ešte do 90-tych rokov. Dostal dva roky s odkladom, neodvolal sa.