Za príklad ako reformovať rezort školstva dávajú odborníci zhodne Fínsko. Niekedy platí, že aj keď je model výborný, nedá sa preniesť z jednej reality do druhej. Stojí však za to pozrieť sa naň zblízka, aby sme mohli vidieť jeho klady a zápory. A aj keď by sme nepreniesli celý model, možno by sa z neho dali vybrať aspoň niektoré časti. Profesionáli školstva odporúčajú fínsky model, ktorý vo svojej knihe priblížil Pasi Sahlberg – Finnish lessons.

Dobré školstvo
Od roku 2000, kedy OECD prišla s programom na porovnávanie školského výkonu 15-ročných žiakov na celom svete – PISA, Fínsko sa umiestňuje v hodnotení na prvých priečkach. Profesor Pasi Sahlberg z Helsinskej univerzity vo svojej knihe zhŕňa čo sa svet môže naučiť zo zmien, ktorými od 70-tych rokov prešiel fínsky školský systém. Dôraz na vzdelanie vyučujúcich, autonómia škôl, ale aj právo žiakov na rovnaké príležitosti na vzdelanie sú dlhodobo hlavné princípy fínskej vzdelávacej politiky.

Aký je význam slovného spojenia dobrý školský systém? Podľa skúseností autora publikácie Finnish lessons, ktorá ešte nie je dostupná v slovenskom alebo českom preklade, je to predovšetkým dobrá školská dochádzka, vysoké percento absolventov s diplomami vo všetkých odboroch, ktoré trh práce potrebuje. Spomenúť treba aj vzdelávanie dospelých a sústavná možnosť zvýšenia kvalifikácie.

Dobré školstvo podľa Sahlberga znamená: Po prvé, vzdelávanie by malo obsiahnuť všetky oblasti ľudskej činnosti, nemalo by sa obmedziť len na čítanie, matematiku a prírodné vedy. Je potrebné, aby sa už na základných školách rozvíjali aj umelecké odbory ako divadlo, hudobná výchova či tanec, v súlade s klasickými predmetmi. Po druhé, sociálno-kultúrne prostredie žiakov by malo mať čo najmenší vplyv na ich výsledky, na to všetko by sa teda malo prihliadať vo vyučovacom procese, nielen v hodnotení. Inými slovami, prostredie pre učenie, ktoré nám vytvára naše okolie, nie je rovnaké pre každého, škola by mala stierať hranice medzi pôvodom žiaka a úspešnosťou s akou si osvojí učivo. Mala by teda dokázať, že žiaci z rôznych prostredí ukončia školu s rovnakými minimálnymi poznatkami. Nakoniec, dobrá škola využíva zdroje, s ktorými hospodári čo najefektívnejšie.

Učiteľ = odborník
Jednou z hlavných príčin úspechu fínskeho školstva je veľká reforma, ktorá začala v 70-tych rokoch minulého storočia. Týkala sa zmeny spôsobu vzdelávania učiteľov. Všetci vyučujúci musia byť odvtedy absolventmi magisterského štúdia jednej z troch výberových univerzít.

Jednou z najdôležitejších zložiek fínskeho školstva je autonómia, ktorej sa tešia školské zariadenia ako aj samotní učitelia. Musia byť preto schopní samostatnosti v tvorbe a vedení svojich hodín, vyučovacích programov. Nie sú teda iba nástrojmi na učenie, toho čo si želá centrálna vláda. Sú považovaní za odborníkov, ktorí najlepšie poznajú potreby, záľuby a schopnosti žiakov v svojich triedach. Verí sa im, že vedia ako najlepšie dojsť k naplneniu cieľov národného vzdelávacieho kurikula. Znamená to teda, že ak by sa zmenil systém výchovy učiteľov, mohol by sa zmeniť aj systém vzdelávania na základných školách. Analogicky, ak sa nároky nekladú na pedagógov, tí ich potom nekladú ani na deti. Ak učitelia nie sú motivovaní aby tak činili, odráža sa to potom na výsledkoch žiakov. Vo Fínsku si povolanie učiteľa udržiava populárnosť a aj spoločenský status, ktorý žiaľ u nás táto profesia stratila. Fíni založili vzdelávanie svojich pedagógov na výskume v pedagogických odboroch, sledujú vývoj, nové možnosti, ktoré so sebou ponúkajú nové technológie, sociologické zmeny v spoločnosti. Ich prístup k vzdelávaniu, ktoré nekončí vysokoškolským diplomom, je medzi-disciplinárny. Aj osobnostný rozvoj je teda jeden z dôvodov prečo si mladí ľudia vyberajú toto povolanie. A koľko zarába fínsky učiteľ? Približne rovnako ako absolvent magistra v každom inom odbore.

Samostatnosť
Viac nezávislosti od centra so sebou prináša menej kontroly z ministerstva školstva, menej nariadení a obmedzení. Fínski učitelia sami navrhujú osnovy svojich predmetov a aj systém hodnotenia. Dôležité pre fungovanie školy je aj to, aby mal solídnu pedagogickú skúsenosť riaditeľ. Pre vedenie zboru učiteľov je naozaj nevyhnutné, aby ich nadriadený poznal dôverne problémy, s ktorými sa stretávajú každý deň.

Ako však zaručiť rovnosť pri takej autonómii, kde Národná rada pre vzdelávanie určuje len hlavné línie školských osnov – ciele vzdelania, a kde učiteľ je ten, ktorý rozhoduje o tom ako sa dostať k týmto cieľom? Ide predsa len o systém verejného školstva – súkromné školy boli vo Fínsku s reformou zrušené.

Každá škola má v popise činnosti úlohu stále modernizovať svoj program, prispôsobovať ho ročným, či viacročným národným cieľom. Zachovaná je tak zároveň voľnosť pedagógov v koncepcii obsahov svojich kurzov, zabezpečená koherencia medzi nimi. Všeobecne záväzné predpisy stanovujú iba jadro jednotlivých predmetov, celkové ciele a celkový počet hodín pre každý predmet. Ďalším prostriedkom kontroly jednotnosti vzdelania, ktorým štát disponuje je kontrola využitia finančných zdrojov. Tá neprichádza z Helsiniek, ale každá obec je zodpovedná za správne použitie prostriedkov na školstvo, ktoré idú z jej rozpočtu. Obec je tá, kto bdie nad tým, aby sa školské zákony na jej území dodržiavali.

Ako reformovať?
Pasi Sahlberg si myslí, že „Fínsko nie je model pre ostatné krajiny, mali by sme sa učiť od seba navzájom. Ale po desiatich rokoch komparatívnych štúdií a výskumu v oblasti pedagogiky, najhlavnejšia vec čo fínsky systém dokázal je podľa mňa, že existuje aj iná cesta ako reformovať školstvo ako tá, ktorá je rozbehnutá vo väčšine krajín OECD.“ Má na mysli reformu GERM (Global educational reform movement), ktorá sa rozbehla vo viacerých štátoch Európy. Jej hlavnými rysmi sú: princíp konkurencie medzi školskými zariadeniami, možnosť pre rodiča, aby si vybral školu pre svoje dieťa a hodnotenie štandardizovanými testami. Vo Fínsku sa prikláňajú skôr k myšlienke, že by školy mali medzi sebou spolupracovať a že základná škola je inštitúciou, určenou pre všetky deti bez rozdielu, preto sa musí prispôsobiť potrebám každého jedného žiaka. Spolu s profesionalitou pedagógov to tvorí hlavnú líniu fínskej filozofie o škole.

Prívrženci reformy GERM predpokladajú, že konkurencia (medzi školami a aj medzi učiteľmi) zvyšuje ich kvalitu. Tá sa dá merať veľmi presne a objektívne štandardizovanými testami, ktoré ukážu na výkonnosť školy. GERM je inšpirovaná anglickým zákonom Education reform act z roku 1988. Veľa krajín (medzi inými aj Francúzsko, Anglicko, USA, Austrália, Slovensko) GERM prijalo aj preto, že ju podporovala Svetová banka a iné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú vývojom a vzdelávaním. „Problém je ten, že tento zákon mení školu na firmu, kde sa meranie výsledkov a pokroku stáva posadnutím. So zámienkou, že sa treba sústrediť na to hlavné sa zanedbávajú všetky ostatné predmety, okrem tých, ktoré sa považujú za najdôležitejšie – jazyka a matematiky. Sústavný pocit, že treba súperiť o dobré výsledky, o žiakov a financie prideľované školám na žiaka, demoralizuje učiteľský zbor. Medzi kolegov to vnáša podvádzanie a korupciu,“ kritizuje reformu Pasi Sahlberg v rozhovore pre francúzsky mesačník Books. Ak sú výsledky dôležitejšie ako osvojenie vyučovacej látky, tak potom fakt, že učitelia a žiaci hľadajú spôsoby ako obísť systém, nie je ojedinelý. Jedny pod nátlakom riaditeľov, druhí rodičov.

Stavebným kameňom fínskeho systému je silná osobnosť učiteľa, jeho spolupráca so samosprávami a rodičmi, koncepcia vyučovacích osnov na mieru skupine žiakov. S knihou Pasiho Sahlberga prichádza inšpirácia ako prerobiť vzdelávací systém na funkčný.