Vydavateľstvo Plon sa pustilo do edície slovníkov, ktorých autormi sú ľudia zamilovaní do zverenej témy. Takto napísal zamilovaný slovník kuchyne šéfkuchár Alain Ducasse, nedávno zosnulý Jacques Chancel zas slovník televízie, jazykovedec Claude Hagège opísal v heslách lásku k jazyku, Mario Vargas Llosa sa pýši autorstvom slovníka, ktorý je zamilovaný do Latinskej Ameriky.

Na dlhoročného šéfa denníka Libération Serga Julyho vyšla úloha spísať svoju lásku k žurnalistike do hesiel. Slovník neobsahuje žiadne fotografie, ilustrujú ho iba malé čiernobiele kresby. Vydavateľ stavil všetko na text.

Autor hovorí, že najťažšie bolo vybrať spomedzi udalostí, textov, osobností, ktoré tvoria najvýznamnejšie prvky povolania, ktoré miluje. Hoci má slovník žurnalistiky Serga Julyho vyše 900 strán, aj tak je autorovi ľúto napríklad to, že sa do knihy nezmestil ani jeden ázijský či africký novinár.

July stál na čele ľavicového denníka Libération celých 33 rokov, povolanie novinára teda pozná do detailov, s mnohými veľkými menami má osobné skúsenosti a aj v politických kruhoch mu nechýbajú konexie. Dnes je už na dôchodku, ale stále sa mu akosi nedá hovoriť o novinárskom remesle v minulom čase. Slovník, ktorý zostavil, obsahuje to, čo má mať tento knižný žáner – index, heslá, písmená... Jeho obsah je však bohatší, niektorým slovám dáva priestor aj niekoľko strán a okrem povinného backgroundu je Julyho text pretkaný vlastnými skúsenosťami a úvahami nad niektorými problémami. Kniha je ponorom do práce novinára, zhrnutie minulosti, súčasnosti aj budúcnosti remesla, z pera niekoho, kto tému až intímne dobre pozná.

Pravicový francúzsky denník dal Julyho slovníku ešte jeden prívlastok, ktorý podľa nich knihu vystihuje a tým je slovo ľavicový. Podľa nich ide teda o „Dictionnaire amoureux du journalisme (de gauche)“. Možno ich urazilo, že do neho July nezahrnul Le Figaro. July však obišiel aj Le Monde, hoci jeho zakladateľa, Huberta Beuve-Méryho, zmienil.

Nedať pod písmeno F (alebo L?) najčítanejší francúzsky denník súčasnosti bolo možno až príliš odvážne. V slovníku však nájdete záložku o satiristickom týždenníku Le Canard enchaîné, slávnej TV relácii „Apostrophe“, kde sa Charles Bukowski totálne na mol nevedel zdvihnúť z gauča... a mnoho ďalších medzníkov novinárčiny. Je pravda, že väčšina hesiel pochádza z francúzskeho prostredia, dostalo sa tam však aj viacero mien anglosaskej žurnalistiky ako McLuhan, Pulitzer či Hemingway.

Charlie Hebdo pod C tiež nehľadajte, nájdete tam však jeho zakladateľa Cavannu. Kniha bola dokončená pred atentátmi zo začiatku januára. Autor si však selekciu uvedomuje a na začiatku na ňu čitateľa upozorňuje, takže tí, ktorí sa do jeho subjektívneho výberu nedostali, sa nemôžu hnevať. July sa nevenuje len menám, ktoré sú alebo boli súčasťou mediálneho sveta. Všíma si aj trendy a témy, ktoré povolanie rieši aj v súčasnosti. „Čím viac využívame internet, tým viac bude treba novinárov,“ hovorí. Oceniť treba, že hoci má Serge July už 72 rokov a väčšinu svojej kariéry chodil do práce na novinára nezvyčajne v saku, žije mysľou v roku 2015. Dobre pozná trendy, internet, fenomény ako selfie či roboty.

Hoci Serge July napísal o žurnalistike 900 strán na požiadanie vydavateľstva Plon, pri promócii knihy si aj tak všetci novinári vyžadovali odpovede ešte kratšie ako heslovité. Keď mal pomenovať tri vlastnosti, ktoré nevyhnutne musí novinár mať, nezaváhal. „Zvedavosť, chuť pátrať, schopnosť pochybovať,“ znela jeho odpoveď.