Významný predstaviteľ maďarskej literatúry na Slovensku, spisovateľ a publicista Lajos Grendel, je autor viacerých beletristických a literárno-historických kníh. Jeho literárnym jazykom je maďarčina, do slovenčiny sú jeho diela prekladané, v tomto smere je najvýraznejšia jeho spolupráca s prekladateľom Karolom Wlachovským.

Knižne debutoval v roku 1979 zbierkou jedenástich poviedok Hütlenek (Neverní). Napísal romány Éleslövészet (Ostrá streľba, 1981), Galeri (Odkundesi, 1982) a Ártelek (Odvodeniny, 1985), prvé dva vyšli v slovenčine spolu pod názvom Odtienené oblomky (1985). V slovenčine vyšli aj jeho poviedky zo zbierky Böröndök tartalma (1988), pod názvom Obsažná batožina (1989), knihy Okno po erotických snoch (1991), Cudná správa z vrcholu sna (1998), zväzok publicistických textov Moja vlasť, Absurdistan (1998) a romány Einsteinove zvony (1998), U nás v New Honte (2002), Kráľ Matej v New Honte (2005) a Hromadný hrob pri New Honte (2006).

Lajos Grendel sa narodil 6. apríla 1948 v Leviciach. V roku 1973 absolvoval odbor maďarčina – angličtina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1973 pracoval vo vydavateľstve Madách v Bratislave, najprv ako redaktor pôvodných maďarských diel, v rokoch 1988 – 1990 ako zástupca šéfredaktora vydavateľstva. V roku 1990 ho zvolilo plénum Spoločnosti maďarských spisovateľov v Československu za predsedu a šéfredaktora literárneho mesačníka Irodalmi Szemle. V roku 1991 bol jedným zo zakladateľov vydavateľstva Kalligram, v rokoch 1994 – 1996 bol jeho vedúci. V rokoch 1992 – 1994 bol šéfredaktor literárneho mesačníka Kalligram. Počas nežnej revolúcie a krátky čas po nej bol politicky aktívny, najprv ako jeden zo zakladateľov a hovorcov Maďarskej nezávislej iniciatívy a od februára do júna 1990 ako kooptovaný poslanec Slovenskej národnej rady.

Je členom viacerých spisovateľských zväzov a organizácií (Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku; Magyar Irók Szövetsége, Budapešť; Szépirók Társasága, Budapešť; Széchenyi Irodalmi és Művészeti Akadémia, Budapešť, tu ako čestný člen). V období 1990 – 1992 bol predseda Spolku maďarských spisovateľov v Československu. V rokoch 1997 – 2000 zastával funkciu predsedu Slovenského centra PEN. V rokoch 1998 – 2000 vykonával funkciu predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a podpredsedu Csemadoku. V marci 2003 bol zvolený za predsedu Slovenského helsinského výboru.

Od roku 1997 pôsobil ako univerzitný pedagóg na Katedre maďarského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde učil dejiny modernej maďarskej literatúry a dejiny moderného románu. Aktuálne pôsobí v Seminári stredoeurópskych štúdií Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

Jeho spisovateľské aktivity boli ocenené rôznymi štátnymi a súkromnými cenami a vyznamenaniami: Lajos Grendel je laureátom Kossuthovej ceny (Maďarsko, 1999), Ceny Sándora Máraiho (Maďarsko), ceny Acerbi (Taliansko, 2006), Ceny Tibora Déryho (Maďarsko, 1988), Ceny Józsefa Attilu (Maďarsko, 1990), Ceny Imre Madácha (Maďarsko, 1990, 1997), Ceny Milana Füsta (Maďarsko) a Ceny Endre Adyho (Maďarsko, 1997). Na Slovensku sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za literatúru za rok 1998. V roku 2003 získal jedno z najvyšších slovenských štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy za literatúru.