Románom U nás, v New Honte spisovateľ Lajos Grendel nadviazal na tematizáciu fiktívneho mestečka na juhu Slovenska vytvoreného v jeho predchádzajúcich prózach (Kráľ Matej v New Honte, Hromadný hrob pri New Honte). Tento príbeh sa posúva čoraz viac pod povrch New Hontu a nadobúda existenciálny rozmer: „Ale čo môže byť idea New Hontu? Jednoducho povedané: načo je New Hont na svete?“ Autor nezostáva len na úrovni kolektívneho vedomia, ale zasiahne aj jednotlivca, ľahkou iróniou odhaľuje aj podstatu, identitu človeka determinovaného dejinami a prostredím.

Mesto New Hont, hlavný hrdina, spojivo medzi postavami, ústredný bod kompozície, naznačuje protipóly sveta románu, medzi ktorými oscilujú príbehy jednotlivých charakterov: toponymum Hont evokuje zaostalosť, ale aj tradície a minulosť, viažuce sa na Hontiansku župu. Druhý pól tvorí novota, modernosť, zmena naznačená prívlastkom „New“. Nové je všetko, čo dejiny priniesli do mikrosveta postáv. Autor sa nevyhýba žiadnemu neuralgickému miestu v histórii 20. storočia a jeho dopadu na životy Maďarov aj Slovákov. Sovietská okupácia vedená maďarsky hovoriacim dôstojníkom, vysídlenie, reslovakizácia, úloha Maďarska v roku 1968 – vzájomné zrkadlenie postáv je pre oba národy nemilosrdné, no humor a absurdita situácií sú svojim spôsobom liečivé.

Kniha je bohatá na metatextové narážky. Vykresľuje obraz toho istého sveta dobrých Plavcov a slovenských rodákov, ktorých vo svojej tvorbe zachytil „veľký Plavec“ Kálmán Mikszáth. Akurát medzitým prešlo pár rokov, história sa zahrala s osudmi ľudí aj krajín, a mikrokozmos Plavcov nadobudol menšinové podmienky. Grendel na Mikszátha nadväzuje tematikou aj kompozíciou. V románe bohato uplatňuje anekdotické rozprávanie, voľného radenie mikropríbehov „jednoduchých“ ľudí, pospájané miestom, kde sa náhodne stretávajú.

Ďalšou alúziou na Mikszáthovu tvorbu je postava rozprávača – autora, ktorý prichádza do New Hontu zvonka, aby odhalil podstatu, ideu New Hontu, ktorá kedysi existovala, ale potom sa nato zabudlo. Mesto objavuje cez postavy, ktoré ho obývajú: Ivana prezývaného Mongol s robustnou prirodzenosťou, nádejného sochára Pištu Barana a podobných charakterov, ktoré sú na prvý pohľad obyčajní ľudia – čiže čudáci. Koniec-koncov, Mikszáth je prítomný v texte aj explicitne, či už prostredníctvom portrétu, ktorý visí na stene v hostinci McLaczný alebo cez postavu uja Kolomana, ktorý spisovateľovi rozpráva anekdoty o ľuďoch a o New Honte. Kolorit ľudských osudov, narodení, smrtí, popráv a útekov dotvára groteskný príbeh lásky medzi Ivanom a Pohorniačkou Barborou.

Grendel dokáže pre 21. storočie zachovať niečo z čarovnosti Mikszáthovho sveta, uspokojenia z písania a čítania, ale detská radosť a nevinnosť sálajúca z jeho diel je zastretá. Na začiatku 21. storočia autor rozpráva každodenné rozprávky pre dospelých a o dospelých. Každodennosť je však iba zdanie, vo svete New Hontu – a možno ani mimo neho – neexistuje jednoduchý človek. Každý sa od ostatných niečím líši, nejako sa identifikuje a touto odlišnosťou sa z obyčajných ľudí stávajú exotické bytosti. Svojrázna obyčajnosť je existenciálne vlastná každej postave, každému človeku. Stačí, aby mal jedno oko šikmé alebo mal škaredého psa, už sa od neho môže odvíjať príbeh. A ako každý Robinson má svojho Piatka, aj zvláštnosť, excentrickosť New Hontu je iba relatívna, v porovnaní so susednou dedinou Pohorné predstavuje sídlo pokroku a budúcnosti. Je to charakteristickým znakom Grendelovej tvorby, odhaluje absurditu, pochabosť stopercentných zistení a zdanlivých istôt.

Cestou z New Yorku smerom Pánu Bohu za chrbtom, kam sa už ani vlakom nedostanete – lebo šahanskú vicinálku zrušili – možno natrafíte na mestečko New Hont. Obyčajní ľudia tu hovoria veľké pravdy (žiť sa oplatí iba zo dňa na deň, nad nami je hviezdnaté nebo ešte aj v slnečný deň). Možno je to mesto iba fikcia, a možno ste u nás doma v New Honte aj teraz, nech ste už hocikde. New Hont nie je len u nás – je aj v nás. New Hont sme my.

Oboch autorov – tvorbu Lajosa Grendela aj Kálmána Mikszátha – v súčasnosti prekladá Karol Wlachovský.