Dana Kršáková

Jana Beňová sa svojou najnovšou knižkou Plán odprevádzania znova o čosi pevnejšie situovala do radu tých spisovateľov, ktorí – bez prisúdenia akéhokoľvek negatívneho podtónu – stále píšu jeden text.

5. júna 2008 zomrel v Šali vo veku nedožitých 74 rokov na zlyhanie srdca slovenský spisovateľ Ján Johanides.

Lajos Grendel (nar. 1948) je slovenský spisovateľ a publicista.

„Tento román je fikcia. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je náhodná.“ Peter Bilý pichá do hniezda, z ktorého pred časom sám vyletel, no alibisticky sa tvári – ja nič, ja muzikant. V rámci románového príbehu ponúka hru, v ktorej sa reálny autor stáva súčasťou deja, vystupujúci ako sprostredkovateľ životných osudov niekoho iného.

V bežnom jazyku znamená eskorta ozbrojený ochranný sprievod, subštandardne má však aj význam – erotické služby na objednávku. Práve tie sa východiskovo stali zaujímavými pre Michala Hvoreckého v jeho treťom románe Eskorta.

Kniha Miloša Žiaka Alef, Bejs... Jid nanovo odtláča autorov knižný básnický debut Oheň až požiar z roku 1982, v premiére prináša novú knihu básní Jod-jid dopísanú v roku 2005, pod hlavičkou doslovu uverejňuje doplnky k spomienkovej knihe Mrzáci studenej vojny, v rámci dvoch očíslovaných príloh verše Žiakovho priateľa Mariana Kubicu z ich spoločnej samizdatovo realizovanej zbierky Dvojzáprah z konca sedemdesiatych rokov a Žiakove preklady piatich básní Sergeja Jesenina z toho istého obdobia.

Kniha Jany Juráňovej Orodovnice zaujme silnou výpoveďou i silou oduševnenia. Prináša príbehy niekoľkých žien z jednej rodiny a cez ne sprostredkovane i príbeh doby (Slovensko od čias klérofašistického vojnového štátu), jej ideológií a ich presahov do súkromia.

V strede záujmu Máriusa Kopcsaya ako prozaika je opakovane jeho vlastná životná skúsenosť. Tento horizont prekračuje len minimálne, hoci aj miera fikcie a reality a najmä spôsob podania postupne u neho – od knihy ku knihe – naberali aj literárnejší kurz.

Literárnou parketou Pavla Weissa je už od jeho románovej prvotiny „obraz súčasného človeka“. O jeho výstižnosti a najmä literárnej presvedčivosti by sa dalo polemizovať, v každom prípade je to však priestor, do ktorého sa Pavol Weiss opakovane, až zotrvačne vracia.

Najnovšia knižka Dušana Dušeka má podtitul románik a motto o nádeji. Očakávaný či želaný posun v autorovej poetike však nijako neznamená – skôr je opätovným a sústredeným rozvíjaním toho, na čo sme u Dušana Dušeka zvyknutí, a to aj napriek tomu, že k piešťanskej topografii pridal americkú road-movie.

Súťaž o najlepšiu poviedku, ktorú vyhlasuje vydavateľ Koloman Kertész Bagala od roku 1996, má tento rok za sebou už svoj desiaty ročník. Desať ročníkov, nech sa to už týka hocijakej súťaže, je slušná tradícia, táto poviedková navyše podnietila vznik nového fenoménu v aktuálnom slovenskom literárnom živote, i keď občas možno až priveľmi preceňovaného a nadhodnocovaného.

Wewerka je pätnásta vydaná kniha Borisa Filana, no kvantita sa v tomto prípade nijakovsky nespája s kvalitou. Hoci na jej prebale stojí, že „s konaním hlavných postáv Wewerkinho príbehu nemusíte súhlasiť, ale pozorovať ho bude zaručene zábavné“, veľa zábavy si človek neužije. Skôr rozpakov, čo vôbec chcel autor touto knihou povedať...

Viera Prokešová sa v slovenskom literárnom prostredí pohybuje už neuveriteľných tridsať rokov, no jej básnická bilancia je pomerne skromná. Štyri útle básnické zbierky však zreteľne potvrdzujú jedno: že Viera Prokešová bola a dodnes je poetkou uvážlivou, striedmou, zdržanlivou vo výraze.

Jaroslava Blažková (1933) vstúpila do slovenskej literatúry v šesťdesiatych rokoch, ale po svojej emigrácii v roku 1968 do Kanady sa z nej vinou spoločensko-politických okolností na dlhé desaťročia vytratila. Až v druhej polovici deväťdesiatych rokov sa do slovenského literárneho kontextu nanovo zaradila.

Spisovateľ Dušan Mitana mal už od svojich začiatkov v polovici šesťdesiatych rokov renomé zaujímavého prozaika, avšak v deväťdesiatych rokoch sa jeho písanie vydalo značne pochybným smerom. Rozpaky vyvolal najmä Návrat Krista, no ani nasledujúci Môj rodný cintorín pošramotenú reputáciu nevylepšil.

Aforista a epigramatik, básnik, textár, autor literatúry pre deti, autor rozhlasových, televíznych a divadelných hier, prekladateľ. Tomáš Janovic je všímavým pozorovateľom ľudských slabostí a neduhov, spoločenských omylov a prešľapov, politických nekorektností a zlyhaní.

Držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2005 sa v utorok 21. marca 2006 stal v Bratislave Tomáš Janovic za knižku aforizmov Maj ma rád. ,

S prozaikom Ballom sa na slovenskej knižnej literárnej scéne stretávame už celých desať rokov: Leptokaria, Outsideria, Gravidita, Tichý kút, Unglik a najnovšie De la Cruz – šesť kníh a stále ten istý Balla.

Deziluzívnosťou sa to v najnovšej slovenskej literatúre len tak hemží. Všelikto dnes píše o stiesnenosti životom, o sebatrýzňach a sebaanalýzach, o skľučujúcich a bezvýchodiskových situáciách všednej každodennosti. Spôsoby podania sú rôzne, takisto miera presvedčivosti. Zato (seba)charakteristika literárnych postáv je až prekvapivo podobná.

Najnovší román Lajosa Grendela Kráľ Matej v New Honte je aktuálnym spoločenským románom o dobe poznačenej striedaním ideológií a morálnych noriem – s jasnou prevahou satiricko-ironického, ba až groteskného plánu.

Najnovšia knižka Jany Bodnárovej Insomnia je opätovným potvrdením koncepčného prístupu spisovateľky, ktorá má na svojom konte už štrnásť kníh pre dospelých aj deti, deväť rozhlasových hier, dve divadelné hry a dva televízne filmové scenáre. Znova sa tu ukazuje, že Jana Bodnárová je vyhranenou autorkou, koncentrovane ostávajúcou v tónine vyostrenej rozrušenej citlivosti a vzdušnej snovosti.

Michal Hvorecký sa rozhodol, že poviedok už bolo dosť, že už má vek i skúsenosti na román a že radšej bude písať to, čomu ako čitateľ aj sám dáva prednosť. A tak prišiel na trh s Plyšom – románom, ktorý má nanovo potvrdiť jeho spisovateľské ambície a stálu tematickú doménu.

V pohľade slovenských literárnych kritikov a teoretikov je fenomén deväťdesiatych rokov veľmi podnetným, no doposiaľ presnejšie neuchopeným obdobím.

Čo sa týka mladých autorov, od deväťdesiatych rokov badať v mladej slovenskej literatúre tendenciu programovo sa vyhýbať generačnému zaradeniu a deklarovaniu skupinovej príslušnosti...

Po poviedkach, televíznej rozprávke, rozhlasovej dramatizácii a románe prišiel Pavol Weiss najnovšie s novelou. Prišiel, no opäť nijako zvlášť nezabodoval.

O tajomstve sa dá písať rôznymi spôsobmi. Napínavo a zároveň znepokojujúco, uvoľnene i zábavne. Alebo tiež nezáživne a nudne - ako to robí Jozef Kollár vo svojej zbierke poviedok Žena v koberci.

Označenie feministická spisovateľka sa s Uršuľou Kovalyk spája už od jej prvej knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka (2002). Ak vtedy feminizmus v jej poviedkach znamenal predovšetkým istú extrémnosť a razantnosť pri výbere tém a spôsobe interpretácie mužsko-ženských vzťahov, jej dnešná zbierka poviedok Travesty šou, hoci aj podobne nekonvenčná a znepokojujúca, obsahuje feminizmus o niečo hlbšie zažitý, jemnejšie modelovaný a variovaný.

Spisovateľ Vlado Bednár (1941 - 1984) patril síce do silnej skupiny prozaikov začínajúcich v šesťdesiatych rokoch, jeho tvorba je však dnes už nezaslúžene viac-menej na okraji záujmu.

Edícia Domino vydavateľstva Kalligram v ostatnom čase priniesla viacero kníh, koncipovaných ako výber z literárnych kritík, recenzií, článkov, esejí, glos alebo príležitostných príhovorov známych slovenských spisovateľov, publicistov, kritikov.

Nadrealizmus a Bratislava konca tridsiatych a začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia - to sú dve hlavné témy najnovšej knižky Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Dá sa to však povedať aj inak: témou Bratislavského chodca sú poézia a mesto a poézia mesta. Nie je preto náhoda, že knižka je súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin vo svojom vydavateľstve PT.