Spisovateľ Vlado Bednár (1941 - 1984) patril síce do silnej skupiny prozaikov začínajúcich v šesťdesiatych rokoch, jeho tvorba je však dnes už nezaslúžene viac-menej na okraji záujmu. Približne s takýmto konštatovaním začína Peter Glocko ml. svoju knihu o humoristovi a satirikovi Vladovi Bednárovi - a hneď sa aj pokúša daný stav napraviť. Chce prelomiť "embargo", priznať "svojmu autorovi" adekvátne miesto v literárnohistorických analýzach a zároveň ukázať, že Bednárova tvorba má čo povedať aj dnešným čitateľom.

Pohľady na Bednára
Peter Glocko ml. približuje Vlada Bednára cez svoju "recepčnú skúsenosť", cez rozhovory s jedným literárnym kritikom a dvoma humoristami, cez spomienky spisovateľových priateľov a tiež prostredníctvom niekoľkých fotografií v malom "fotopríbehu". Teda pomerne pestro a naširoko, hoci výsledná podoba predstavovania je taká, že viac ako Bednár-spisovateľ zaujme Bednár - nekonvenčný a nápaditý človek, hubársky expert, mystifikátor.

Keď je si z čoho vybrať...
Peter Glocko ml. síce sám uznáva istú "kvalitatívnu rozkolísanosť" Bednárovho diela, "funkčné disproporcie" jeho písania, vidí "nováčikovské ´kazy´" či slabiny, no i tak je presvedčený, že "je si z čoho vybrať". Azda aj preto, lebo - podľa jeho slov - "Bednárove knihy sa čítajú dobre a rýchlo. Nezaťažujú čitateľa samoúčelným exhibicionistickým intelektualizmom." V rámci mapovania literárneho kontextu a literárnovedných interpretačných pohľadov sa Peter Glocko ml. podrobne pristavil najmä pri tých Bednárových prózach, ktoré ho najviac oslovili. Nechce pritom kritizovať mladého začínajúceho spisovateľa, lebo by to bolo "zaujaté a krátkozraké" - s ohľadom na jeho prebúdzajúci sa talent, nesúhlasí s negatívnymi ohlasmi dobových kritikov (Vladimír Petrík, Alexander Halvoník) či vôbec ich nespomína (recenzia Valéra Mikulu na román Vajce v stodole, uverejnená v časopise Romboid v roku 1979). Kritickými a teoretickými autoritami sú mu predovšetkým Ivan Sulík, Alexander Halvoník, Pavol Plutko. A v rovine podporných citácií tiež - trocha nezvyčajne - Henri Bergson.

Očarenie Bednárom
Vlado Bednár sa pre Petra Glocka ml. stal ukážkovým príkladom, že žáner satiry je v slovenskej literatúre nedocenený a prehliadaný a jeho autori odsúvaní na okraj. Navyše Bednár podľa neho patrí "medzi našich »najsatirickejších« autorov". Glocko neskrýva svoje zaujatie a očarenie Bednárom. Je empatický a zhovievavý, ochotný zmierňovať vlastné čitateľské výhrady. Napr. v súvislosti s románom Koza z roku 1979 píše: "Bednárova Koza nápadne pripomína bláznivé talianske komédie, v ktorých je koncentrácia humoristickej invencie prisilná na to, aby sa dala v plnej miere prijať, oceniť. Napriek tejto komparácii nechcem autora degradovať na lacného ´baviča´, pretože aj jeho ´lacný príbeh´ si kladie vyššie ciele než dvestošesť knižných strán ´srandy´." Bednárov "status ozajstného umelca" je preňho "nespochybniteľný", no ostáva akosi v pozadí, kto vôbec nastolil otázku spochybnenia... Aj formulácie o Bednárovom  "jedinečnom postavení" medzi slovenskými prozaikmi, o jeho singulárnosti a nenapodobniteľnosti sú akosi nedovysvetlené... Žiadalo by sa tu posilniť samotným autorom spomínanú "transparentnú argumentáciu".

Rozhovory a spomienky
Interpretačno-analytická kapitola je však len jednou časťou knihy Ide dravec tvrdo na vec - čo bol vraj Bednárov obľúbený výrok. Odborný text, ktorý sa chcel vyhnúť "akademickej nezáživnosti", dopĺňajú dva profilovo koncipované rozhovory a niekoľko osobných spomienok. Vysokoškolský pedagóg a kritik Igor Hochel sa zamýšľa nad znalosťami dnešných vysokoškolských študentov o Vladovi Bednárovi, komentuje "zdržanlivosť" literárnej kritiky voči nemu, približuje vlastné nové čítanie i "zásadný vklad" autora do slovenskej literatúry. V rozprávaní humoristov Tomáša Janovica a Kornela Földváriho zas vystúpi do popredia moment Bednárovej životnej i literárnej štylizácie, vzťah k životu a k ľuďom okolo seba, spôsob práce. A napokon zo spomienkových glos priateľov Petra Ševčoviča, Mariána Vaneka, Vladimíra Popoviča, Pavla Lizoňa, Mikuláša Hubu, Jána Sanda, Ladislava Hagaru, Ivana Baja a Eugena Gindla sa vynorí Vlado Bednár ako dobrý kamarát, výborný hubár, turista, ochranár prírody, organizátor happeningových akcií.  

"Ži a nechaj žiť, ale ustavične provokuj," týmito slovami charakterizoval Kornel Földvári literárne krédo Vlada Bednára. Knižka Petra Glocka ml. je predovšetkým knižkou o človeku a ako taká má aj schopnosť zaujať.