Označenie feministická spisovateľka sa s Uršuľou Kovalyk spája už od jej prvej knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka (2002). Ak vtedy feminizmus v jej poviedkach znamenal predovšetkým istú extrémnosť a razantnosť pri výbere tém a spôsobe interpretácie mužsko-ženských vzťahov, jej dnešná zbierka poviedok Travesty šou, hoci aj podobne nekonvenčná a znepokojujúca, obsahuje feminizmus o niečo hlbšie zažitý, jemnejšie modelovaný a variovaný. I preto pri porovnaní s prvotinou vychádza druhá knižka ako vyrovnanejšia a čitateľsky zaujímavejšia.  

Rebélia proti stereotypom
Svet poviedok Uršule Kovalyk je prednostne svetom žien, ktoré sa usilujú vyrovnať so svojou zvonka nanútenou konzervatívne chápanou ženskou rolou, so svojou ženskosťou, sexualitou, svojím mladým či starnúcim telom. Jej písanie možno chápať ako určitý druh rebélie - proti tradičným ženským stereotypom, proti konvenciám a vzorom ženského správania sa. Kovalyk píše o ženách, no robí tak bez tendencie harmonizovať či zjemňovať. Skôr je drsná, pre svoju priamosť a otvorenosť miestami azda i surová, provokuje jednostrannosťou a radikálnosťou pohľadu. Napriek tomu sú citlivosť, ba až akási krehkosť evidentnou vlastnosťou jej próz. Jej poviedky sú plné bytostného smútku, únavy z každodennosti, nenaplnených snov a stratených ilúzií žien, ktoré túžia po slobode a voľnosti, no táto ich túžba je konfrontovaná so stereotypnou realitou partnerského či manželského vzťahu, s ubíjajúcim kolobehom povinností či ničiacim pocitom zodpovednosti (Šelma, Auto, Mesačnica, Kúpeľňa). V iných poviedkach sú zase v centre pozornosti mladé dievčatá naplno prežívajúce svoju telesnosť, ktoré ešte len hľadajú seba a svoje možnosti (Šmíračka, Voľný byt). Za individuálnymi príbehmi dievčat a žien sa pritom jasne črtá problematika oveľa širšia - problematika skupinovej (ženskej) identity, špecifickosti ženských životov, sociálneho statusu žien. 

Sny a realita
Uršuľa Kovalyk sa sústreďuje na vnútorný život svojich protagonistiek, lebo len tam môžu jej hrdinky naozaj žiť. Život, ktorý žijú navonok (je jedno, či v manželstve, partnerstve, rodine alebo v samote), nie je totiž skutočným životom - veď aj preto sa v ňom prejavujú ako nemé (Obyčajný mŕtvy otec), duchom neprítomné (Lilith), prázdne (Júlia), s tvárou bez výrazu (Filipovna), ako ženy, ktorým na sebe nezáleží a ktoré k sebe nič necítia (Cirkus). Ich pravdivé, autentické ja je odsunuté zo sveta fakticity a objektivity do sveta snov, vízií a predstáv, pričom vidiny a prízraky majú schopnosť spochybniť realitu a zároveň ju posunúť do prijateľnejšej polohy. Situácie, ktoré sa odohrávajú na pomedzí sna a reality, sú často pre Kovalykovej postavy nebezpečné, ohrozujúce, no práve blízkosť smrti môže byť tým zlomovým momentom, ktorý depresívne, apatické alebo rezignované ženy prebudí k životu. Ak sa teda postavám na začiatku aj zdá, že smrť môže byť vyslobodením, neskôr spoznávajú, že ich túžba po živote je predsa len silnejšia. Prežité pokusy o samovraždu či iné sebadeštrukčné činy vytvárajú novú životnú situáciu: protagonistky sa stávajú citlivejšími voči sebe, lepšie vnímajú sami seba. Je to dramatická cesta k mentálnej zmene v sebauvedomení, sebahodnotení, sebapotvrdení, zahalená do amorfnej podoby snov prestupujúcich do reality.  

Muži na okraji
V "ženských" poviedkach Uršule Kovalyk majú svoje miesto aj muži, no iba na okraji. Takmer to vyzerá tak, že ideálny muž je ten, ktorý neobťažuje, nekričí, nevyčíta - teda niečo ako bytosť z iného sveta... Zveličené stereotypy mužských postojov a správania sú súčasťou autorkinho "zlého" pohľadu, neseného na vlne hesla o slobode ženy a nepodriaďovaní sa mužskej "autorite". Niekedy autorka svoj limitovaný pohľad dovádza až do polohy absurdity a absolútneho odcudzenia. Napríklad v poviedke Júlia prežíva žena vnútorne odmietané milovanie s manželom celkom odosobnene, len ako sériu prirovnaní k domácim prácam: "ako vysávač", "ako keď  vytláča citrón", "hrniec, z ktorého vykypelo mlieko", "ako vriaci olej" - žiadna intimita, len prázdnota. A svojho druhu na hlavu postavené a ironizované stotožnenie sa s konvenčne vymedzeným priestorom ženskej sebarealizácie. 

Zbierku Travesty šou charakterizuje osobná zaujatosť, naliehavosť, subjektívnosť. Tiež kompozičné postupy poviedky s tajomstvom a atmosféra neurčitosti. No hlavné je, že Uršuľa Kovalyk je dobrá rozprávačka, ktorej písanie zjavne nerobí problémy.