Knihy o mafii v posledných rokoch doslova zaplavili knižný trh. Pomyselnú hrádzu roztrhol Gustáv Murín svojimi mafiánskymi kartografiami. Jozef Karika vo svojom bestselleri poňal príbeh chlapcov s hrubými krkmi (našťastie) z úplne iného uhla.

Karika vstúpil do literatúry predovšetkým knihami venovanými mágii a filozofii. Túto líniu si nenecháva vziať ani v románe V tieni mafie. Ide pod kožu a vnímavý recipient nekĺže iba po veľmi pútavo a šikovne napísanom príbehu, ale chápe aj širšie (filozofické) súvislosti, ktoré chce autor predostrieť.

Isté promile čitateľov vyčíta knihe pozvoľnejší štart. Pre celkový koncept diela práve drobnokresba charakterov troch hlavných postáv (Michala Harvana, Vojtecha a Denisy) je však základom budúcnosti románu. Kniha skutočne nestrháva čitateľa do víru mafiánskych vrážd od začiatku. Dej sa rozvíja pomalšie, detailne, ale intenzívne vchádza pod kožu.

Príbehu sa nedá uprieť jemná podobnosť s Nocou temných klamstiev od Dominika Dána aj čo sa schémy rozprávania a kapitol týka. Osudy hrdinov sa chronologicky vyvíjajú, kapitoly striedajú skutočnosť, minulosť a preplietajú jednotlivé osudy do väčšieho celku, čím udržujú čitateľa v napätí a stálom hlade po ďalšej kapitole. Nakoniec sa z románu vykľuje zmeska všetkého, čo priťahuje a knihe dáva šťavu: násilie, láska, nenávisť a životný štýl plný sexu, drog, akurát rokenrol vystriedala klasická hudba Antona Weberna.

Kniha ukazuje prerody mladých kamarátov, aj na fakt, že človek sa vplyvom peňazí ani veľmi nemení, iba vyplavuje vlastnosti tlmené tlakom okolia. Kto by chcel príručku o mafii s menami, unikátnymi detailmi vrážd alebo dokonca faktograficky a historicky presnými údajmi, nech si ušetrí peniaze. Kto ale túži vedieť, prečo mladým mužom pripadá prirodzené svojho chlebodarcu zavraždiť (Štarch končí život pod rukami vlastných chlapcov, ktorých stvoril), dobiť podnikateľa dolu hlavou železnými tyčami a koniec koncov žiť podľa hesla človek človeku vlkom, nebude sklamaný. Jozef Karika vyhlásil, že sa s mafiou nestýkal, ani s nimi nemal žiadne kontakty. Lenže jeho pochopenie myslenia od bossov podsvetia až po „štartérov“ na najnižších priečkach reťazca organizovaného zločinu, je až náramne vierohodné.

Rozhovory hlavného hrdinu Michala a veľkopodnikateľa Štarcha sú na jednej strane výkladom brilantnej schopnosti napísať pútavý a uveriteľný dialóg podopretý vulgarizmami, na strane druhej, predstavujú výklad Machiavelliho diela Vladár v praxi mafie.

Samotný autor nie je hodnotiteľom, ani morálnym inkvizítorom. Akoby sa snažil iba pragmaticky poňať konanie mladých chlapcov túžiacich po sláve, moci a peniazoch. Intelektuálne podkutý čitateľ zachytí aj snahy o filozofické zdôvodnenie ich postojov a celok tak dostáva omnoho hlbší ráz ako iba príbeh na víkend.