„Prvý slovenský internetový bestseller“ narobil trocha rozruchu aj vo svojom knižnom vydaní... a pomaly zapadáva do zabudnutia. Každá senzácia trvá len krátko a Polnočný denník mal k podenkovej, krátkodobej „senzačnosti“ nábehov hneď niekoľko. V prvom rade šlo, a doteraz aj ide, o oficiálne dôsledne utajovanú totožnosť autora, v druhom o obsah. Napätie hry na skrývačku však po čase vyprcháva a napokon je celkom jedno, kto knižku vlastne napísal. Možno si to pamätáte z detstva: keď sa niekto dlho a zanovito skrýval, ostatní o neho po chvíli stratili záujem...

Aj v prípade Maxima E. Matkina už prešla doba špekulácií na túto tému, napokon, odhalenia už boli urobené. Ostalo však vôbec niečo? Ostal vzrušujúci, skvelý či výborný text? Odpoveď závisí od toho, aké kritériá človek uplatňuje na literatúru. Tá moja znie: ostal jednorazový text, umelecky nenáročný, no profesionálne celkom zručne napísaný, nesený na vlne aktuálnej konzumnej kultúry. Písanie „hlavne o sexe“ (ako si môžeme prečítať už na prebale), o sexe v prostredí bratislavskej „bohémy“ (čo vyčítame zasa z knihy), niečo na spôsob amerického seriálového „sexu v meste“. Ľahko dráždivá téma v ľahkom, povrchnom podaní, hoci občas sa ohlási zjavne rušivá ambícia intelektuálne sa situovať do celkom iného (hodnotovo vyššieho) kultúrneho kontextu. Niečo na spôsob: treba ukázať, že sme intelektuáli, aj keď je to o niečom celkom inom.

Polnočný denník teda spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa zaradil do prúdu tzv. ľahkého konzumného čítania - a ako svedčia výsledky viacerých čitateľských ankiet, aj sa mu to podarilo. Recenzenti však boli menej zhovievaví: objavil sa tak názor o jednorazovom letnom čítaní bez väčšej literárnej hodnoty, ako aj obvinenie o „tvrdej pornografii v tvrdom obale“. Netreba zachádzať do extrémov, stačí azda zostať pri pojme vyslovene konzumnej (a celkom legitímnej) literatúry bez vyšších umeleckých ambícií - i keď takéto označenie autora iste nepoteší. Polnočný denník pritom - možno celkom neuvedomene - opakuje situáciu aj iných mladých slovenských autorov. Ukazuje kolísanie medzi túžbou po masovom mediálnom úspechu a snahou ukázať svoju intelektuálnu (intelektuálsku) orientáciu. Preto na jednej strane stojí téma, ktorá je „in“ a ktorá môže zaujať - najmä mladých, no s ktorou, žiaľ, akosi automaticky súvisí znížená hodnotová/umelecká úroveň textu. Na strane druhej je zasa autor, ktorý otvorene odkazuje na to, že má aj na viac. (Najnovšie sa v tomto kruhu točí Michal Hvorecký vo svojej knižke Posledný hit.)

Polnočný denník sotva vypovedá niečo o smerovaní, či nebodaj kryštalizácii súčasnej slovenskej literatúry. Je to skôr výraz hľadania - tematického, no v prvom rade autorského.

Dana Kršáková (vyšlo v denníku Pravda)