Prvotina mladého francúzskeho autora spôsobila medzinárodný rozruch. Kniha s dlhočizným názvom bola dokonca preložená do slovenčiny ešte v tom roku, keď vyšiel vo francúzštine jej oiriginál, čo sa nestáva veľmi často. Dobrodružstvá indického fakíra, ktorý sa vybral na otočku do Paríža, aby tam kúpil posteľ s klincami, bol už preložený do vyše tridsiatych jazykov! Rýchly preklad bol možný pravdepodobne vďaka jednoduchosti použitého jazyka a akejsi univerzálnosti príbehu.

Román zožal medzi kritikou úspech a dokonca aj výborná relácia francúzskeho rádia France Inter Le masque et la plume ho označila za úžasný. Čím si dokázal debutant získať priazeň širokého publika a aj náročnej kritiky? Pravdupovediac, odpovedať na túto otázku dostatočne neviem a myslím, že po prečítaní vychváleného Puértolasovho textu môže čitateľ zostať trochu sklamaný. Kniha sľubuje viac, ako skutočne dáva. „Jedinečný, nezabudnuteľný a vtipný román“ totiž niekomu, kto čítal Martina Pagea, bude pripomínať jeho humor z knihy Ako som osprostel. Tá bola podobným hitom v roku 2008 a Puértolasove slovné vtipy, ako aj jeho kreativita v príbehu fakíra tak mali svojho šikovnejšieho predchodcu v Pagoeovom Antoinovi.

Romain Puértolas má 37 rokov a je z generácie spisovateľov, ktorí majú vlastnú internetovú stránku. Na nej sa začínajúci spisovateľ chváli, že svoj román napísal v priebehu pár týždňov a to na všetky možné miesta, kde sa písať dá: post-ity, sms-ky, smart phone, pokladničné bločky... Jeho fakír sa nakoniec tiež stane spisovateľom a vydavateľa zaujme práve tým, že píše na košeľu. Puértolas má to najlepšie možné povolanie, v ktorom mohol získať podklady na príbeh svojho hrdinu. Je totiž príslušníkom hraničnej polície a dôverne teda pozná putovanie ľudí, ktorí nemajú pas, ani doklady a cestovanie si musia zabezpečiť komplikovane. Jeho práca v polícii spočíva v písaní analýz o pohybe ilegálnych migrantov. Francúzi sa Puértolasovým textom nadchli aj preto, že po dlhom čase niekto v ich krajine napísal knihu, ktorá je jednoduchá na čítanie a príbeh je veselý. Puértolas sa však aj napriek občasných vydarených iskierkach humoru vo svojich vyhláseniach a vtipoch často opakuje. Napríklad stále používa zátvorky, v ktorých čitateľovi vysvetľuje ako čo čítať a ako čomu rozumieť, čo vytvára dojem, že inak tieto veci do textu zakomponovať nevedel.

Rozprávka pre dospelých, ako nazývajú kritici žáner, ktorý sa Puértolasovi podarilo napísať, sa začína stretnutím podvodníka (hlavnej postavy fakíra Adžasašatru) s podvodníkom (cigánsky taxikár Gustave), z ktorého vyjde víťazne samozrejme hlavná postava príbehu. No a keďže Ind má pri sebe iba 100 eur, za ktoré si chce kúpiť posteľ pre fakírov v IKEA, na noc sa chce Adžasašatru uložiť do jednej z pohodlných obývačiek v obchodnom dome. Bezpečnostný kamerový systém je však šikovnejší ako fakír. A keď sa fakír musí schovať pred hliadkou, zavrie sa do skrine. Ako prezrádza názov, v skrini uviazne a v kamióne, ktorý ju vezie do Anglicka sa začínajú jeho „neuveriteľné dobrodružstvá“. Fakír sa zakaždým dostane do nebezpečných situácií, z ktorých vďaka náhode a šťastiu vždy vyviazne, a zo situácie dokonca vyťaží, čo sa len dá. Precestuje na rôznych (a samozrejme nezvyčajných) dopravných prostriedkoch Francúzsko, Taliansko, Lýbiu, Španielsko, Anglicko. No a odkaz Puértolasovej knihy: všetci sme bratia, každý sa môže zmeniť k lepšiemu a na svete nie je nič dôležitejšie ako láska, funguje všade vo svete a autorovej knihe zabezpečil univerzálne prijatie. Príbeh fakírových zážitkov nie je zlý a kreativita sa autorovi nedá odoprieť, je to však dielko, ktoré v mysli čitateľa zostane asi tak dlho, ako autor knihu písal, možno aj menej...