Jevhen Hrebinka u Čechov a Slovákov
Začiatkom februára tohto roka si v Ukrajine pripomenuli 200. výročie narodenia spisovateľa a pedagóga Jevhena Hrebinku (1812–1848). Mnohí ukrajinskí spisovatelia prvej polovice 19. storočia sa aktívne zúčastňovali ruského literárneho procesu. Patrí k nim aj Jevhen Hrebinka, ktorého Ivan Franko (1856–1916) nazval „talentovaným rusko-ukrajinským spisovateľom.“
Mnohí ukrajinskí spisovatelia prvej polovice 19. storočia sa aktívne zúčastňovali ruského literárneho procesu. Patrí k nim aj Jevhen Hrebinka, ktorého Ivan Franko (1856–1916) nazval „talentovaným rusko-ukrajinským spisovateľom.“ Jevhen Hrebinka prežil iba 36 rokov, ale jeho umelecký záber je rozmanitý a obdivuhodný. K umelecky najhodnotnejším nesporne patria jeho bájky, ktoré majú dôležité postavenie pri formovaní novej ukrajinskej literatúry. V tejto súvislosti treba spomenúť aj jeho vydavateľské úsilie. V roku 1841 v Peterburgu za jeho bezprostrednej účasti vychádza literárny almanach Lastivka (Lastovička), v ktorom publikuje diela Ševčenka, Kotljarevského, Kvitky-Osnovjanenka, Borovykovského, Zabily a ďalších. Jeho prínos spočíva v tom, že fakticky rozbil vtedajšie „teórie“ o neperespektívnosti „maloruského nárečia“ (ukrajinského jazyka) a jeho nebezpečí pre ruské impérium. Čo sa týka jeho po rusky písanej tvorby, tá je prevažne romantická. Prozaickým úspechom bol román Čajkovskij (1843). V prozaických dielach sa Hrebinka postupne zbavuje prílišného romantizmu.
Len málokto vie, že Jevhen Hrebinka je autorom populárnej romance Oči čierne (Oči čornyje, oči strastnyje ). Hudbu k slovám zložil zrusifikovaný Nemec Florián Herman, v roku 1859 sa romanca dostáva do zborníka cigánskych piesní a v roku 1884 bola prvýkrát publikovaná aj s notami. Ako poznamenáva literárny vedec Mychajlo Najenko na stránkach Literárnej Ukrajiny (Literaturna Ukrajina, č. 5, 2. 2. 2012 , s. 4), pri tvorbe romancí Hrebinkovi patrí prvé miesto medzi ukrajinskými básnikmi. Do romancí Hrebinka vniesol rýdzo ukrajinské básnické čaro.
Česká literárna pospolitosť sa so životom a dielom ukrajinského spisovateľa začína zoznamovať ešte v prvej polovici 19. storočia. V časopise Česká včela (č. 2, 1835, s. 118–119) sa píše o nových zbierkach ukrajinských ľudových piesní, ale zároveň aj o tvorbe J. Hrebinku a H. Kvitky-Osnovjanenka. Českého čitateľa zoznamil s tvorbou Hrebinku časopis Lumír. Hrebinkova črta Kterak si Ukrajinec Ukrajinu chváli vyšla v časopise Lumír (1, 1851, s. 323–327) v preklade K. V. Zapa. O tri roky neskôr ten istý časopis (Lumír, č. 4, 1854) uverejňuje na pokračovanie Hrebinkove Zápisky študenta v preklade J. V. Grossa. V roku 1874 vychádza v Brne vydanie F. Vymazala Slovanská poezije . Ide vlastne o antológiu, v ktorej je venovaný priestor aj ukrajinskej literatúre. Okrem všeobecného prehľadu nájdeme tu krátku biografickú poznámku o J. Hrebinkovi a preklad jeho diela Ukrajinská melodije (Ni, mamo, ne možna neljuba ljubyť ).
Ukrajinská melodije
„Nemilého, matko, nelze políbit!
S ustydlým, ach, těžko trápit se a žít,
Mezi lid s ním chodit, s ním se radovati!
Lépe, rodičko má! svobodnou ostati!
„Vzhledni na mne, chorou matku stařičkou!
Hle! já k hrobu cestu mám jen kratičkou!
Jak ti bude, až já oči zavru svoje?
Osiřelou budeš v světě, dítě moje!
Neradostný, dcerko, osud siroty!
Bolesti a hoře natrpíš se ty!
Ostavivši tebe samu v této zlobě,
Naříkati budu nad tebou pak v hrobě!
„Neplač rodičko má! Dost již! neúpej!
Hotov plátence a plachty šíti dej.
Za nelibým půjdu moje drahá máti,
Až já zapláču si, ty se budeš smáti.
Na svěží mohyle boží stojí kříž,
Stařena tam pláčem snímá bolu tíž:
Kéž by, bože, mohyla se rozskočila,
Dítě moje drahé jsem si zahubila.
Přel. J. Pejčoch
Český prekladateľ Rudolf Hůlka v roku 1948 prekladá a publikuje úryvok z románu J. Hrebinku Čajkovskij (Svět sovětů,11, 1948, č. 50, s. 7). V zborníku Vítězit a žít v roku 1951 vyšli básnické diela J. Hrebinku (Slunce a vítr, Ječmen) v preklade J. Turčeka-Jizerského a báseň Čln (Čoven) v preklade M. Marčanovej. Báseň Čln má autobiograficko-meditatívny charakter. Je plná úvah mladého básnika, ktorý odchádza z rodnej Ukrajiny do ďalekého Peterburga. Táto báseň sa líši od ostatných jeho básnických diel. Je totiž akýmsi svojráznym manifestom mladého J. Hrebinku.
Heslo „Hrebinka Jevhen“ nájdeme aj v Slovníku ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů (Praha, Libri, 2011, s. 262–263).
Slovenská čitateľská verejnosť nepozná J. Hrebinku. V roku 1874 v časopise Orol bol uverejnený článok Pavla Hečka Slovanskí básnici, v ktorom sa spomína aj Jevhen Hrebinka. Ako uvádza slovenský ukrajinsta Michal Molnár v monografii Slovaky i ukrajinci (Slováci a Ukrajinci), ktorá vyšla v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, oddelení ukrajinskej literatúry v Prešove v roku 1965, slovenský autor použil v článku poznatky z českej encyklopédie Riegra, v ktorej o ruskej a ukrajinskej literatúre napísal Jan Gebauer. Pre úplnosť uvedieme, že Hrebinka má svoje heslo v slovenskom encyklopedickom vydaní: Malá encyklopédia spisovateľov světa (Bratislava, Obzor, 1978, s. 245–246). Tvorbu J. Hrebinku si všimlo aj vydanie Rukoväť literatúry (Pezolt PVD Košice – SPN Bratislava, 1998).
Významné jubileum je príležitosťou, takpovediac, po novom prečítať dielo Jevhena Hrebinku a poukázať na tie momenty, ktoré dokážu osloviť súčasníka.