Enes Mustafović

Z pohľadu čistej literárnej kritiky by snáď kniha miestami aj zaváňala snahou o získanie lacnej popularity, keďže téma je pomerne vhodným materiálom na zviditeľnovanie sa. Srebrenica, un génocide annoncé (Srebrenica, ohlásená genocída) je ďalším (nad)štandardným príspevkom do rozboru a štúdia celej témy, z takzvaného európskeho pohľadu.,

Přehled literárních ocenění v Bosně a Hercegovině za rok 2005.

Prešlo takmer 11 rokov od času, keď v Bosne po prvýkrát vyšla zbierka básní popredného domáceho autora Abdulaha Sidrana Sarajevski tabut. V tom čase (písal sa rok 1993) však v Bosne zúrila bratovražedná vojna a tak záujem o knihu (s motívom blízkym realite) ako i jej veľký úspech snáď nikoho ani neprekvapil. Napriek tomu, v to, že takmer rovnaký záujem a rozruch vzbudí aj jej reedícia v knižnej edícii Biblioteka Dani po viac než desaťročí, veril možno už len málokto.

Čo to robíš, synu? / Snívam, mati. Snívam, mati, ako spievam, / avšak ty sa pýtaš, v mojom sne: čo to robíš, synu?

Abdulah Sidran (1944, Sarajevo), básnik, scenárista, dramatik a prozaik.

Zimný salón kníh Sarajevo 2005, prvý ročník zimného knižného bienále a veľtrhu.

Zobrané diela jedného z najznámejších a najuznávanejších domácich autorov, Irfana Horozovića.

Pomerne zaujímavú publikáciu v tomto roku uviedol na bosniansky knižný trh novinár, publicista, cestopisec, dokumentarista a neúnavný zapisovateľ sevdaliniek Vehid Gunić. Kniha Moji savremenici (Moji súčasníci, Tešanj 2005) prináša ojedinelú „antológiu osobností“ nielen bosnianskeho kultúrneho priestoru.

Šieste európske literárne stretnutia sa konali v čase 18.- 22. mája 2005 súbežne na viacerých miestach. Celá, pomerne veľká kultúrna udalosť, na ktorej sa stretli spisovatelia z mnohých krajín sveta mala za cieľ nielen literárne zjednotiť nepríjemnými udalosťami skúšanú a čím ďalej tým viac rozvrásnenú Európu.

Približně desať rokov po vydaní odbornej práce Bosna a Hercegovina. Historie nešťastné země (nakladatelství Doplňek, Brno 1995), prichádza jej autor, historik a špecialista na dejiny Bosny a Hercegoviny Ladislav Hladký s podstatne prepracovanejšou publikáciou, rovnako zaoberajúcou sa historickými otázkami a špecifikami tejto krajiny.

Anotace k připravovanému titulu vydavatelství Argo přibližující prostřednictvím pohádek, pověstí a humorních příběhů orientální svět historické Bosny a Hercegoviny českému čtenáři.

Jej najbližšími spolupracovníkmi boli vojnoví zločinci. Na literárnu dráhu sa dala počas výkonu trestu. Prvý diel svojich obhajujúcich memoárov vydala pod názvom Svedočim a zachytávajú prvé mesiace vojnového konfliktu v Bosne v roku 2002.

V tých dňoch, ale nespomínam si na dátum, mi volali z Vraca (periféria mesta, ale blízko môjho činžiaku), z policajnej stanice a hovorili mi, nech prídem, že ten objekt je pod našou kontrolou a že sa tam nachádzajú Koljević, Karadžić a iní...

Karadžić bol veľkým majstrom na tribúnach. Zovňajškom prijateľný pre Srbov (ale pre toto obdobie a príležitosť), jeho reč bola plynulá a zasahovala do najintímnejšieho cítenia národa...

Jeden z najšokujúcejších vydavateľských počinov roka 2005 v celej Bosne a Hercegovine- kniha neuveriteľných memoárov srbskej (četníckej) prvej dámy Biljany Plavšić s názvom Svedočim (Vypovedám, Trioprint, Banja Luka 2005). Chladnokrvný vydavateľský zámer prosrbského politicky orientovaného vydavateľstva.

Kniha esejí bosnianskeho publicistu Džafera Obradovića, už predtým čiastočne časopisecky publikovaných a pohybujúcich sa niekde medzi odbornými štúdiami a publicistickým pohľadom, politicky podfarbeným.

Džafer Obradović (1947-2005), bosniansky publicista, esejista a spisovateľ.

Z dlhodobých literárnych projektov v Bosne a Hercegovine stojí za pozornosť zmieniť sa predovšetkým o zaujímavej, avšak bezosporu tiež finančne náročnej edícii sarajevského nakladateľstva Preporod, ktoré postupne vydáva najväčšie diela domácej literárnej klasiky a taktiež monografie významných vedcov a literárnych kritikov.

Jeden z najznámejších a najkontroverznejších sarajevských žurnalistov, publicista, spisovateľ a esejista Enver Čaušević (51), v sobotu 18. 6.2005 tragicky zahynul neďaleko chorvátskeho mesta Omiš.

Už v roku 1958, kedy po prvý krát vyšiel v sarajevskom vydavateľstve Svjetlost vôbec prvý Džumhurov cestopis pod názvom Nekrolog jednoj čaršiji, vyvolala táto kniha obrovský záujem až hystériu.

Dnes padal v Teheráne sneh. Obyčajný biely sneh ako v Belehrade alebo v Babinej Grede. Strechy a vrcholce Teheránu boli úplne vybielené. Obyvatelia Teheránu zošaleli...

Zuko Džumhur patrí k jedným z najvýznamnejších moslimských autorov Bosny a Hercegoviny.

Už v poradí druhé Dny bosenské kultury sa počas piatich marcových podvečerov (7.-11.3.2005) konali v Brne, v priestoroch Filozofickej fakulty.

Srdjan Vuletić sa môže pýšiť niekoľkými prestížnymi filmovými oceneniami za réžiu, avšak čitateľskej verejnosti sa tentokrát prezentuje knižne svojim debutom.

Srdjan Vuletić - mladý bosniansky režisér a scenárista.

Aj keď patrí Irfan Horozović v Bosne a Hercegovine k najuznávanejším autorom a spomedzi ostatných domácich tvorcov je jedným z tých, ktorí sú dostatočne známi i čitateľskej obci mimo hraníc vlastnej krajiny, pri nazrení do histórie prekladov diel tohto autora...

Súčasný bosniansky spisovateľ európskeho formátu Irfan Horozović - románopisec, poviedkar, básnik, dramaturg a esejista.

Napriek tomu, že Bosna a Hercegovina už takmer desať rokov existuje ako samostatná krajina, kvalitných historických prác, ktoré by sa snažili zachytiť jej dejiny od dávnych čias až po súčasnosť, nie je veľa.

Tradícia prekladania bosniackej, alebo i všeobecnejšie bosnianskej literatúry (do ktorej možno zaradiť ešte niekoľko málo prekladov autorov srbskej a chorvátskej proveniencie, pochádzajúcich z teritória Bosny a Hercegoviny) na Slovensku a v Česku nie je rozhodne dlhá...

Překlad tří povídek S. Janevského z makedonštiny do slovenštiny.