Počas roka 2005 prebehlo v Bosne viacero podujatí, na ktorých bolo udelených značné množstvo literárnych cien, uznaní a ocenení. Takmer každá kultúrna akcia priniesla nového laureáta v oblasti literatúry. Každá významnejšia kultúrna organizácia či inštitúcia v krajine, spojená nejakým spôsobom s literatúrou, zaviedla v posledných rokoch trend udeľovania svojich vlastných literárnych ocenení, prípadne vyhlasovania pôvodných autorských súťaží, z ktorých každoročne vzíde minimálne jeden víťaz- literát.

Ako býva každý rok zvykom, na sarajevskom 17. Medzinárodnom veľtrhu kníh a učebných pomôcok, s ktorým bolo spojené aj 8. Medzinárodné bienále kníh, konajúcich sa po šesť aprílových dní (20.- 25. apríla 2005) boli udelené výročné ceny v oblasti literárneho priemyslu za rok 2004: porota v zložení prof. dr. Sulejman Bosto, Nina Šahinpašić a Bojan Hadžihalilović vybrala sarajevský El- Kalem za najlepšieho vydavateľa Bosny a Hercegoviny. Najlepším vydavateľským projektom za uplynulý rok sa rovnocenne stali dva projekty: Diela Irfana Horozovića v produkcii vydavateľstva Šahinpašić a Zobrané diela Nedžada Ibrišimovića kultového nakladateľstva Svjetlost a jeho dcérskej spoločnosti Svjetlostkomerc Sarajevo. Cenu za najkvalitnejšiu prípravu knihy pripadla chorvátskemu vydavateľovi Školska knjiga Zagreb, spolu s Chorvátskou akadémiou vied a umení za vydanie monografie Hrvatska i Evropa (Chorvátsko a Európa). Za dizajn edície debutujúcich autorov Nulta stvarnost (Nulová realita) nakladateľstva Zoro bol ocenený Faruk Šabanović, najlepšou odbornou publikáciou sa stala monografia Ibrahima Krzovića Arhitektura secesije u BiH (Architektúra secesie v Bosne a Hercegovine) vo vydaní firmy Sarajevo Publishing. Porota rozhodla aj o udelení ceny za celoživotné dielo, ktoré pripadlo spisovateľovi a publicistovi Ivanovi Kordićovi (1945), ktorý si práve v roku 2005 pripomína 40 rokov od začiatku svojej literárnej a publicistickej činnosti.

Vydavateľstvo Zoro Sarajevo udeľovalo svoju výročnú cenu za najlepšiu knihu poviedok, ktorú nakoniec získal Mirza Fehimović a jeho zbierka Zec i pantaruo (Zajac a vidlička).

Významnou kultúrnou udalosťou v Bosne a Hercegovine, konajúcou sa v júni, bol piaty ročník Tuzlanských literárnych stretnutí Cum grano salis, na ktorých sa už tradične odovzdávala prestížna Cena Mešu Selimovića. Do súťaže o toto ocenenie sú zaraďované najlepšie knihy zo všetkých krajín bývalej Juhoslávie. Medzi piatimi, ktoré sa dostali do najužšieho výberu, boli aj dve od bosnianskych autorov- megaúspešný Šumski duh (Lesný duch, Profil Zagreb) Gorana Samardžića a Knjiga o Tari (Kniha o Tare, Zoro Sarajevo- Zagreb) predsedu sarajevského PEN centra a spisovateľa Zdenka Lešića. Cenu však nakoniec získal román mladého čiernohorského autora Ognjena Spahića Hansenova djeca (Hansenove deti, Otvoreni kulturni forum Cetinje & Durieux Zagreb).
Medzi ďalšie významné udalosti patril aj 44. ročník Sarajevských dní poézie. Išlo o pomerne veľkú akciu, kde sa stretlo značné množstvo literátov, predovšetkým básnikov z celej Európy. Od roku 1999 sa na tejto kultúrnej akcii začala písať tradícia udeľovania literárneho ocenenia Bosanski stećak - to aj svojim názvom (Bosanski stećak patrí medzi identifikujúce historické symboly svojej krajiny) má charakterizovať práve významnosť samotnej ceny. V roku 2005, v jej siedmom ročníku, ktorého vyhlasovateľom (ako i osnovateľom) je Spolok spisovateľov Bosny a Hercegoviny, sa laureátom stal dubrovnícky spisovateľ európskeho formátu Luka Paljetak, ktorý ocenenie získal za svoju celoživotnú tvorbu.

Keďže v Bosne sa v tomto roku roztrhlo vrece s udeľovaním literárnych cien, je zahodno spomenúť aj ďalšie významné mená domácich spisovateľov, ktorí sa stali laureátmi a získali zaujímavé a prestížne uznania. V prvom rade medzi známymi literátmi figuruje Nura Bazdulj- Hubijarová, ktorá získala v susednom Chorvátsku literárnu cenu vydavateľstva V.B.Z.- Večernji list za najlepší nevydaný román roka 2005 Kad je bio juli (Keď bol júl), pričom v konkurze na toto ocenenie bolo až 97 kníh a autorov. Sedemčlennej komisii, ktorá vybrala laureátku, predsedal bard domácej literatúry a rodák zo Sarajeva Miljenko Jergović.

Jergović bol predsedom trojčlennej poroty aj v ďalšej literárnej súťaži. Tú každoročne vypisuje vydavateľstvo Planjax, ktorého majiteľom je populárny bosniansky spisovateľ Bajruzin Hajro Planjac. Cenu Planjaxu za najlepšiu knihu poézie získal Hadžem Hajdarević (1956) za zbierku básní Na sonetnim otocima (Na ostrovoch sonetov).

Podľa rozhodnutia mnohopočetného Detského klubu čitateľov Patuljak (Škriatok) zo Sarajeva, ktoré takisto už tradične vyhlasuje každoročnú súťaž o najlepšieho detského spisovateľa roka a v ktorom hlasujú stovky žiakov predovšetkým základných škôl z územia celej Bosny, sa po Ahmetovi Hromadžićovi, Advanovi Hozićovi, Nure Bazdulj- Hubijarovej, I. V. Rorićovi a Velimirovi Miloševićovi, ktorý získal cenu minulý rok, stala tohtoročnou víťazkou popredná bosnianska autorka Bisera Alikadićová (1939), píšuca hlavne poéziu.

Pre zmenu v Tuzle sa konali trojdenné literárne stretnutia detských spisovateľov Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska a Čiernej Hory pod rozprávkovým názvom Vezeni most (Vyšívaný most), na ktorých sa uďeľovala cena Mali princ (Malý princ) za najlepšiu knihu vydanú v predchádzajúcom kalendárnom roku. Laureátom, ktorý získal na domáce pomery solídnu finančnú odmenu a tiež sošku symbolizujúcu legendárneho exupéryovského Malého princa, sa stal spisovateľ, omnoho viac však známy ako spevák a šanzoniér, chorvátska hudobná a básnická legenda Arsen Dedić (1938) za knihu Dječje oči (Detské oči). Celé podujatie, ako i udeľovanie cien prebiehalo v réžii sarajevského vydavateľstva Bosanska riječ.

Z ďalších významných cien, udeľovaných na sklonku roka 2005, rezonujú predovšetkým dve. Prvou je viacnásobná cena Kočićevo pero (Kočićovo pero) Nadácie Petar Kočić z Banja Luky/ Belehradu, ktorá je udeľovaná štyrikrát do roka, zvlášť za každé ročné obdobie. Pre obobie jar 2005 sa stali laureátmi hneď dve spisovateľky: v Paríži žijúca Tatjana Kecojevićová a jej tragikomická kniha s protivojnovým motívom Prase nad Beogradom (Prasa nad Belehradom), a tiež Višnja Kosovićová so svojou zbierkou poviedok s názvom Kapija za novu riječ (Slávobrána pre nové slovo). Za obdobie leto, ktoré bolo vyhlasované na chorvátskom knižnom veľtrhu Interliber, bol odmenený známy historik, publicista, esejista, románopisec a veľký propagátor Bosny a Hercegoviny Ivan Lovrenović za siedme vydanie knihy Putovanje Ivana Frane Jukića (Cesta Ivana Franja Jukića). Kočićevo pero za najlepší literárny počin spisovateľa zahraničných diaspor, ktorého vyhlasovanie sa konalo neďaleko Dusseldorfu v nemeckom meste Hilden, získal Ignjatij Slijepčević za svoju knihu Tako šomori Lijevče (Tak stená Lijevče). Za odobie jeseň 2005 sa stal laureátom ocenenia sarajevský rodák žijúci v Belehrade, bard bosnianskej a srbskej literatúry Erih Koš a jeho najnovšie banjalucké vydanie románu Mreže (Osídla), ktorý už v roku 1968 získal prestížnu juhoslovanskú Cenu NIN. (Cena za obdobie zima 2005 do redakčnej uzávierky nebola udelená).

Výpočet všetkých literárnych súťaží uzatvára tradičné vianočné udeľovanie cien Bosniackeho kultúrneho spolku Preporod. Napriek tomu, že ide o jednu z najznámejších a najrešpektovanejších bosnianskych organizácií podporujúcich vydávanie a propagáciu pôvodných diel predovšetkým bosniackej (moslimskej) literatúry, výročné literárne ocenenia v oblasti vedy, umenia a literatúry sú udeľované len od roku 2001. Za rok 2005 sa cenou za literatúru môže pýšiť Nedžad Ibrišimović, ktorý sa na knižné pulty mohutne vrátil jednak už vyššie spomenutými Zobranými dielami, ale takisto svojim novým románom Vječnik, obe vo vydaní Svjetlostkomercu Sarajevo.