Bosna v zrkadle krutej histórie
Kniha esejí bosnianskeho publicistu Džafera Obradovića, už predtým čiastočne časopisecky publikovaných a pohybujúcich sa niekde medzi odbornými štúdiami a publicistickým pohľadom, politicky podfarbeným.
Hneď ako prvýkrát vyšla kniha esejí bosnianskeho publicistu Džafera Obradovića Bosna u ogledalu, stala sa hitom. Na to, že ide „len“ o zbierku už predtým časopisecky publikovaných prác, hlavne esejí, kritík a polemík, zaznamenalo toto dielo nezvyčajný úspech u širokej čitateľskej verejnosti. Navyše nešlo o beletristickú zbierku, práve naopak, eseje sa pohybovali v oblasti niekde medzi odbornými štúdiami a laickým-publicistickým pohľadom, dokonca istého politického razenia a zafarbenia. Prečo teda táto publikácia vzbudila toľký záujem?
Autor sám, na jednej strane veľký intelektuál v pozícii spisovateľa a publicistu, na strane druhej ako aktívny bojovník a člen armády svojej vlastnej krajiny, ktorá len nedávno bojovala a dobojovala voči agresorovi, mal obrovské skúsenosti v širokom spektre pohľadu. Zbierka jeho esejí Bosna u ogledalu, v ktorej nastoľuje otázky vzniku predovšetkým ozbrojených konfliktov v Bosne a Hercegovine, a to cez široké spektrum histórie, z ktorej vyberá tie najdôležitejšie udalosti tohto charakteru, sa publicisticky prístupnou formou snaží uchopiť pozadie a príčiny vzniku týchto nepríjemných udalostí. Keďže, ako už bolo spomenuté, autor mal osobné skúsenosti s posledným ozbrojeným konfliktom v krajine, na udalosti, ktoré analyzuje sa snaži pozrieť (čo je ani nie možno tak autorský zámer, lež pochopiteľná podvedomá asociácia prežitkov) optikou práve tohoto posledného vojenského stretu. Ako vyplýva z jednotlivých zamyslení a polemík, za všetkým zlým, čo sa v minulosti udialo, je možné nájsť jedine a predovšetkým chladký politický kalkul okolitých mocností, ktoré si z rôznych dôvodov robili územné nároky na Bosnu ako takú. Snaží sa načrieť do myslenia politických vodcov, nazrieť do toho, čo spôsobilo ich záujem hájiť dobyvačné ambície voči iným národom a hlavne prečo tieto skutočnosti sa títo snažili zakrývať pod naivné definície iného, napríklad náboženského charakteru.
Obradović si však taktiež všíma, kde sa vzala zverskosť v človeku, animálne pudy, ktoré svojim vyústením spôsobili pretavenie politických ambícií na hrôzostrašné udalosti v blízkej, ale i vzdialenej histórii bosnianskeho národa. Jednym zo zaujímavých autorových zamyslení je aj vrátenie sa k otázke terminologickej, ktorá ide ruka v ruke s praktickými riešeniami dejinných udalostí: pojmy bosniansky a bosniacky (všeobecnejší i konkrétny) sa snaží striktne odlišovať, pričom dáva právo na existenciu oboch termínov ako v teoretickej, tak i v praktickej rovine. Popritom nezabúda na existenciu viacerých rovnoprávnych a samostatných národov žijúcich na území jednej jedinej, napospol malej krajiny, čo pravdepodobne napomáha i napomáhalo rozdeľovaniu spoločnosti i k vzniku viacerých historických sporov a konfliktov.
Autor je však i spisovateľ, literárna duša, a teda nedá sa očakávať, že vo svojich esejistických zamysleniach by sa znížil na úroveň nevyberaného slovníka či nevkusných populistických ambícií, ku ktorým sa i v Bosne mnohí publicisti z nepochopiteľných, ale určite i pochopiteľných dôvodov uchýlia. Napriek tomu, že častokrát v diele poukazuje na veľkolepé antihumanistické a nacionalisticko- šovinistické idey čelných politických predstaviteľov hlavne susedných štátov, svoje myšlienky podáva uhladene, v istých skrytých, literárno- umeleckých presahoch, v ktorých dokáže ponúknuť nevtieravý, napriek tomu výrazný náhľad na vec. Možno preto jeho zbierka Bosna u ogledalu zaujala tak širokú masu ľudí vo vlastnej krajine, ale nielen tam, i mimo nej.