Prešlo takmer 11 rokov od času, keď v Bosne po prvýkrát vyšla zbierka básní popredného domáceho autora Abdulaha Sidrana Sarajevski tabut. V tom čase (písal sa rok 1993) však v Bosne zúrila bratovražedná vojna a tak záujem o knihu (s motívom blízkym realite) ako i jej veľký úspech snáď nikoho ani neprekvapil. Napriek tomu, v to, že takmer rovnaký záujem a rozruch vzbudí aj jej reedícia v knižnej edícii Biblioteka Dani po viac než desaťročí, veril možno už len málokto.

Dalo sa očakávať, že krvavé udalosti dejúce sa v krajine budú mať odozvu v podobe mnohých reflexií na poli literárnom a že autori prídu na knižný trh so svojimi poetickými či prozaickými vyjadreniami k vzniknutej situácii. Nie inak tomu bolo i v prípade Abdulaha Sidrana, popredného bosnianskeho tvorcu. Verše, ktoré vyrážali a aj v dnešných dňoch, pri ich opätovnom čítaní, stále vyrážajú dych svojou brilantnou realistickosťou, sa stali nadčasovými a v každom prípade i kultovými. Ich pompézna, nekonečná krutosť, vychádzajúca z tak blízkej, krvavo hmatateľnej skutočnosti, presiaknutá bezbrehým smútkom a okorenená naoko nenápadným, lež o to viac bolestivým a dych vyrážajúcim cynickým humorom, zanechala trvalé stopy v celej domácej literatúre.

Sidran bol známym spisovateľom a scenáristom aj do tej doby, než zbierka vyšla, avšak až po jej vydaní sa stal definitívne kultovým autorom. Mnohé z veršov obsiahnutých v knihe slúžia dodnes častokrát ako citácie pre iných autorov z rôznych kultúrnych oblastí a sú odrazovým mostíkom pre mnohé ďalšie vznikajúce diela. Za všetkých je možné spomenúť napríklad bravúrnu adaptáciu úvodných veršov, ktoré otvárajú zbierku, v nadčasovej divadelnej hre Iza sna známeho herca a režiséra Emira Hadžifejzovića, ktorá takisto reflektovala kruté vojnové udalosti v Bosne a Hercegovine odohrávajúce sa na začiatku deväťdesiatych rokov.

V prvoplánovom pohľade nie je názov básnickej zbierky Sarajevski tabut (Sarajevská rakva) pre čitateľa pochádzajúceho z územia mimo Balkán, Orient a Bosnu a Hercegovinu príliš ľahko dešifrovateľný. Avšak podľa dostupného vysvetlenia samotné slovo „tabut“ má v tvare T-B-T semitský základ a objavuje sa vo viacerých historických i súčasných jazykoch (aramejčine, hebrejčine, arabčine či napríklad aj v koptčine), pričom môže mať niekoľko variantných významov: výraz „tabut“ tak môže znamenať napríklad srdce, prsia, hruď, alebo i truhlu a hrob. Ako sa uvádza vo vysvetlivkách na konci zbierky, ale čo je známe aj z reálneho prostredia Bosny a Hercegoviny, predsa len- (z geografického pohľadu) v lokálnej oblasti „tabut“ asociuje v mysli čitateľov predovšetkým a hlavne tradičný pojem pre rakvu/ truhlu. Avšak, tá v prostredí Bosniakov (bosnianskych moslimov) je čiastočne odlišná od rakvy kresťanskej- moslimská rakva nemá pravidelné strany po bokoch a navyše je bez poklopu.

Zo zálohy sa tak ako na podnose ponúka autorovo poetické zdôvodnenie slovného spojenia Sarajevski tabut, ktoré sa zdá byť aj vcelku logické a pochopiteľné: Sarajevská rakva symbolizuje v mierne nadnesenom pohľade mesto Sarajevo, keďže to (pri pohľade na pôdorys) skutočne pripomína práve tradičnú moslimskú truhlu. No a práve vojnový konflikt odohrávajúci sa v Bosne v rokoch deväťdesiatych, kedy sa Sarajevo na dlhú dobu dostalo do obkľúčenia srbskými vojenskými a polovojenskými jednotkami a v mnohom strádalo a takmer sa stalo svojim obyvateľom skutočnou rakvou, reflektuje a objasňuje celý význam diela a tiež zrejme prvotný autorský zámer.

Celá básnická zbierka však nie je venovaná len jednej a tej istej téme- téme poslednej vojny: obsahuje taktiež množstvo iných motívov: od kritických spomienok na búrlivý rok ´68 cez vzdialenejšie historické reminiscencie, biblické námety stvorenia sveta, ako i filozofické zamyslenia sa a úvahy nad prapodstatou celého ľudského bytia. Časté výskyty tu zaznamenáva aj ľúbostná lyrika, predovšetkým však v tragicko- nostalgickom stvárnení.

Charakteristické nielen pre literárne diela vznikajúce na území Bosny a Hercegoviny (rovnaké paralely je možné nájsť napríklad aj vo filme, divadle, grafike a maľbe atď.) v posledných 10 až 13 rokoch je práve reflektovanie vojnových udalostí posledného ozbrojeného konfliktu. Abdulah Sidran je autor, ktorý nielen svojimi knihami sa k týmto udalostiam veľmi často vracia- je to aj veľký glosátor, kritik a polemik. Známe sú jeho početné účasti na rôznych diskusných fórach, kde je pomerne divácky obľúbený. Jeho dielo Sarajevski tabut však prináša hlavne a predovšetkým jedno: osobnú tragickú skúsenosť. Zároveň tiež prináša smutnú spomienku, ako i spomienku národa na tragédiu doby. Je nastaveným zrkadlom svojmu mestu a jeho nešťastným obyvateľom.