Tohtoročné, dlho a s napätím očakávané Šieste európske literárne stretnutia sa konali v čase 18.–22. mája 2005 súbežne na viacerých miestach. Celá, pomerne veľká kultúrna udalosť, na ktorej sa stretli spisovatelia z mnohých krajín sveta (Bosna a Hercegovina, Srbsko, Chorvátsko, Turecko, Izrael, Francúzsko, Brazília, Kolumbia, Belgicko a ďalšie...) mala za cieľ nielen literárne zjednotiť nepríjemnými udalosťami skúšanú a čím ďalej tým viac rozvrásnenú Európu. Jej pôvodné každoročné septembrové konanie sa však tento rok presunulo už na máj, keďže oproti minulosti organizátori chceli konečne väčšmi vyjsť v ústrety hlavne študentom a vysokoškolským učiteľom, vzhľadom na to, že v septembri sú ešte prakticky vysokoškolské prázdniny.

Okrem niekoľkých kultúrnych centier v Sarajeve (Dom polície, Filozofická fakulta Sarajevskej univerzity, Bosniacky inštitút, Akadémia muzických umení, Kaviareň-kníhkupectvo Karabit, Múzeum literatúry MAK), v ktorých sa konali podujatia všakovakého, predovšetkým ale literárneho charakteru, sa jedna z akcií – prednáška na ekonomicko-politicko-kultúrnu tému aspoň na chvíľku presunula viac na juh Bosny a Hercegoviny, presnejšie do mesta Mostar.

Literárne stretnutia začali v podstate o dva dni skôr, než bol ich oficiálny začiatok, a to už 16. a 17. mája predprogramom - Dielňou literárneho prekladu, ktorú na pôde Filozofickej fakulty Univerzity v Sarajeve symbolicky otvorila Françoise Wuilmart, riaditeľka Európskeho centra pre literárny preklad so sídlom v Bruseli.

Prvým väčším podujatím 6. európskych literárnych stretnutí sa stal okrúhly stôl pod názvom Situácia v kultúre v Bosne a Hercegovine a v regióne západného Balkánu, na ktorom sa v réžii miestnej pobočky PEN centra zúčastnilo okrem zahraničných hostí viacero domácich spisovateľov, scenáristov, jazykovedcov, žurnalistov, publicistov a literárnych kritikov – Muharem Bazdulj, Hadžem Hajdarević, Ozren Kebo, Enes Kujundžić, Ajša Softić, Zlatko Topčić, Damir Uzunović a Nenad Veličković.

Oficiálne slávnostné otvorenie Literárnych stretnutí 2005 sa konalo 19. mája na pôde Bosniackeho inštitútu v Sarajeve, kde hneď po hudobnom úvode dvojice Damira Imamovića a Almira Nedića držal príhovor Jeho Excelencia Henry Zipper de Fabiani, francúzsky veľvyslanec v Bosne a Hercegovine, za ktorým následovalo niekoľko viet aj od primátorky Sarajeva pani Semihy Borovac. Po nich už sa ujal slova zástupca spisovateľskej obce, francúzsky literát Jean-Marie Laclavetine, autor asi 15 románov, pochádzajúci z Bordeaux a tohto roku predsedajúci Šiestym európskym literárnym stretnutiam. Okrem už vyššie ( u účastníkov okrúhleho stola) spomenutých mien sa z domácich literárnych tvorcov ceremoniálu zúčastnil i v súčasnosti doma veľmi populárny spisovateľ Goran Samardžić. Slávnostné otvorenie prinieslo taktiež čítanie úryvkov z najnovších prekladov románov Zavjesa (Opona, z franc. orig. Le Rideau) Milana Kunderu a ďalších dvoch kníh: zbierky esejí Teška vremena (Ťažké časy) a textu Lament nad Bosnom (Lamentácie nad Bosnou) autorky Susan Sontag.

Počas trvania Stretnutí dostali priestor aj tri výstavy, z ktorých je zahodno spomenúť predovšetkým jednu z nich – hneď po úvodnom slávnostnom ceremoniáli sa v hlavnom „stane“ osemdenného európskeho literárneho maratónu, v Dome polície, konalo jej otvorenie pod názvom Sarajevski tramvaji - Putovanje po Bosni i Hercegovini (Sarajevské električky – Cestovanie po Bosne a Hercegovine), z ktorej sa objavil v bosnianskohercegovskom vydavateľstve Publika aj knižný výstup cestopisov pod rovnomenným názvom a ktorého autorom ako i autorom celej výstavy je francúzsky umelec Jacques Fernandez.

Keďže každý rok sa na Európskych literárnych stretnutiach vyberie jedna z krajín sveta, na ktorú sa upriami pozornosť v ohľade literárnom i celokultúrnom a tejto krajine sú venované špeciálne podujatia Stretnutí, inak tomu nebolo ani tento rok: prezentovaným sa stalo Turecko, ktoré svoj priestor dostalo hneď v piatok 20. mája, kedy v Dome polície v samostatnom programe s názvom Turecko – nová generácia spisovateľov, vystúpili so svojimi príspevkami a vlastnou prezentáciou súčasní mladí, ale i osvedčení tureckí spisovatelia Enis Batur, Yigit Bener, Asli Erdogan, Vivet Kanetti, Elis Safak a Ahmet Soysal. Programom sprevádzal jeden zo zúčastnených autorov, politický utečenec Yigit Bener, rodák z Bruselu, ktorý svoj neľahký život strávil niekde na trase Turecko–Francúzsko a ktorý prešiel mnohými rôznorodými zamestnaniami, kým dosiahol svoj vlastný osobnostný status spisovateľa – autora dvoch románov a jedného z trojice zakladateľov literárnej revue Yktidarsiz. Ďalší prezentačný deň Turecka bola sobota 21. mája, kedy rovnakí literáti v rovnakých priestoroch živo diskutovali na tému Aké Turecko v akej Európe?

V rovnaký deň ako prvá promoakcia literárneho Turecka sa konala odborná debata na tému Srebrenica, desať rokov neskôr: Zodpovednosť, pamätanie, povinnosť. Na nej hlavne zahraniční hostia – publicisti Hans-Christoph Buch, Florence Hartmann a Manon Uphoff diskutovali o príčinách a následkoch hrozivej srebrenickej tragédie z roku 1995.

Z ďalších akcií stojí za to spomenúť napríklad názornú ukážku vzorovej spolupráce mladých spisovateľov z krajín bývalej Juhoslávie, ktorých nerozdeľujú hranice ani národnostné rozdiely, odlišnosti či neznášanlivosť a ktorí spoločne prispeli svojimi prácami do špeciálneho čísla literárnej revue Hopala, venovanej mladým autorom predstaveným na minuloročných 5. európskych literárnych stretnutiach. Literárneho soiré v Múzeu literatúry MAK sa zúčastnili Farah Tahirbegović, Muharem Bazdulj, Veselin Gatalo, Igor Lasić a Sanja Martinović.

Sobota 21. mája sa vyznačovala zhusteným a nabitým programom, kedy sa už od 10. hodiny rannej až do neskorej noci postupne odprezentovalo množstvo hlavne literárnych podujatí- za všetky nemožno zabudnúť hlavne na inšpirujúci Poeticko- prozaický večer, na ktorom sa svojou tvorbou prezentovalo veľké množstvo ako nádejných a ambicióznych, tak i už dostatočne skúsených a známych spisovateľov- prozaikov i básnikov viacerých európskych krajín, medzi ktorými rezonovali mená Mitja Čander, Basri Capriqi, Bora Čosić, Patrick Deville, Ferida Duraković, Aleksandar Hemon, Nedžad Ibrišimović, Miljenko Jergović, Alberto Manguel, Andrej Nikolaidis, Mihajlo Pantić či Marko Vešović.

Celý európsky (ale vlastne svetový) literárny týždeň vyvrcholil na Akadémii múzických umení stretnutím študentov, učiteľov, zástupcov novinárskej a literárnej obce, ako i zástupcov z radov laickej verejnosti s filmovým, divadelným a literárnym guru kolumbijskej umeleckej inteligencie, 43-ročným Nicolasom Buenaventurom Vidalom. Tento spisovateľ, scenárista, dramaturg a filmový a divadelný mág prednášal dramaturgiu na univerzitách v USA, Kolumbii a Paname. Sedem rokov bol hercom, režisérom a dramaturgom v Experimentálnom divadle Calija. Okrem toho je známy písaním scenárov a režírovaním množstva hraných a dokumentárnych filmov.

Samozrejme, pri toľkom počte akcií, prezentácií, stretnutí a výstav nie je možné spomenúť všetko, ale okrem vyššie uvedených zaujali napríklad aj mnohí významní hostia, ktorí prišli navštíviť Šieste európske literárne stretnutia Sarajevo 2005: v piatok sa predstavil španielsky spisovateľ a bývalý politik Jorge Semprún, významná osobnosť európskej kultúrnej obce, ktorý vyštudoval na Sorbone a okrem iného ako aktívny komunista prežil obdobie roka 1944 v koncentračnom tábore Buchenwald. V ten istý deň verejnosť mohla diskutovať so spisovateľom, režisérom a scenáristom Bernardom Henry-Lévym pri príležitosti vydania bosnianskeho prekladu jeho knižného diela Ljiljan i pepeo (Ľalia a popol).

Okrem nich sa na podujatiach zúčastnilo viacero ďalších zahraničných hostí, ktorí nielen svojou prítomnosťou dotvárali kolorit medzinárodnosti celých 6. európskych literárnych stretnutí Sarajevo 2005, ktoré možno s odstupom času považovať za viac než vydarené.