Ján Blažovský

Jaký účinek má na způsob, jímž vnímáme okolní svět, každodenní přísun záběrů válečných konfliktů a lidského utrpení vůbec a k jaké emocionální a skutkové reakci nás podobné výjevy, zprostředkovávané televizní či počítačovou obrazovkou, v delší perspektivě vedou? Vyvolává pravidelný kontakt s obrazy bolesti druhých soucit, apatii, nebo dokonce sám násilí podněcuje?

Násilné skutky niektorých jednotlivcov v krajinách západnej Európy naliehavo kladú otázky o povahe multikulturalizmu. Je nevyhnutné považovať multikulturalizmus za utopický koncept vzhľadom k ľuďom ako Mohammed Bouyeri a naposledy Anders Breivik? Publicista, profesor demokracie a ľudských práv, Ian Buruma, v knihe Vražda v Amsterodamu, podrobne skúma stav, v akom sa ocitol multikulturalizmus a s ním aj holandská spoločnosť.

Presnosť a systematickosť, s akou pristupujú niektorí spisovatelia k zobrazeniu spoločenského poriadku, radí ich diela k plnohodnotnému študijnému materiálu pre sociálne vedy bez toho, aby bola oslabená ich estetická funkcia. Platí to aj pre román Dnes by som sa radšej nestretla od nositeľky Nobelovej ceny za literatúru, Herty Müllerovej.

Slovenská spoločnosť sa často prejavuje rozdrobene, rozpačito a neurčito. Podobne rozpačito pôsobí nová kniha Františka Novosáda: Útržky o Slovensku. Autor si zvolil spôsob fragmentárneho písania. Akoby sa tu premietla rýchlosť typická v súčasnej komunikácii.

Melvyn Bragg, známy anglický publicista, v knihe venovanej pravdepodobne najznámejšiemu Bergmanovmu filmu, realisticky spomína na vlastné detstvo, naplnené filmami v miestnom kine.

Je pozoruhodné, koľkými spôsobmi sa dajú Simpsonovci interpretovať, čo vzbudzuje rešpekt k filozofom a obdiv voči tvorcom tohto vplyvného seriálu.

Šťastie nie je práve najobľúbenejšia sociologická kategória. Empiricky založení sociológovia môžu byť dokonca pohoršení používaním tohto, takmer nedefinovateľného, pojmu. Namiesto toho radšej hovoria o kvalite života vyjadrenej ukazovateľmi príjmu, vzdelania, dostupnej zdravotnej starostlivosti a pod.

Skúmanie masovej kultúry zaznamenalo obrovský rozmach pod vplyvom frankfurtskej školy, medzi ktorých hlavných predstaviteľov patril aj Theodor Adorno, „posvätná krava“ študentských hnutí, nonkonformistov v sociálnych vedách a vyznávačov protestov.

Vo svete presýtenom (nielen) vizuálnymi informáciami bude potrebné zachovať jednu špecifickú ľudskú vlastnosť. Zvedavosť. Dívať sa na prostredie videné stokrát, miliónkrát úplne nanovo a s cieľom objavovať.

Miniromány sú zbierkou textov úplne špecifického charakteru. Tak ako sa dá z „lúky vybrať esencia vône“, tak autori vyskúšali vytvoriť esenciu príbehu na minimálnom priestore. A to nielen textovom. Kniha pozostáva z dvoch častí a každá časť je zároveň nahratá na CD.

Prieskumy čítanosti patria k štandardnému výskumnému nástroju sociológie literatúry, zameriavajú sa však často na všeobecné kategórie čitateľov a na kvantitatívne ukazovatele. V knihe Jak čtou Češi, Francouzi a Němci Hrabalova Anglického krále ide o odlišné uchopenie čítania zo sociologického hľadiska.

Existujú knihy, ktoré už pri ich vzniku môžeme označiť za kanonické. S istou dávkou rizika za kanonickú môžeme považovať aj O detektívke spisovateľa Kornela Földváriho.

Filozofické interpretácie popkultúrnych diel občas zvádzajú ku vykonštruovaným príspevkom a nadinterpretácii. Vydavateľstvo XYZ sa rozhodlo vydať pozoruhodnú edíciu kníh zaoberajúcimi sa práve fenoménom analýzy masovo obľúbených filmov a kníh a významom, ktorý v sebe obsahujú.

Napriek neustálej prítomnosti popkultúry v našich životoch je pozoruhodne málo literatúry analyzujúcej tento jav. Juraj Malíček v knihe Vademecum Popkultúry podrobil populárnu kultúru analýze s dôrazom na estetiku a občasnými presahmi do sociológie, ekonómie a politológie.

Diskusie o povahe vysokého a nízkeho umenia sú prítomné už veľmi dlho. Existujú vôbec kritériá na rozlišovanie medzi vysokým a nízkym a má vôbec povaha takýchto diskusií zmysel?

Svoje životy žijeme ako príbehy a tak sa ich snažíme aj pochopiť. Kľúčový pre pochopenie minulosti je však kontext, v ktorom sa príbeh odohráva.

Svet sociologických teórií do určitej miery podlieha trendom, v rámci ktorých je módne venovať sa určitým pojmom a koncepciám. Avšak to, že je nejaký koncept obľúbenou témou skúmania, neznamená, že nie je dôležitý.

Ohyzdnosť a obscénnosť sa stali pracovnou metódou mnohých hudobných skupín a umelcov. Niektorým z nich sa dostali tak pod kožu, až sa s nimi úplne identifikovali. História mena Marilyn Manson, opísaná v knihe Dlouhá trnitá cesta z pekla sa začala v dedkovej pivnici. Malý červ Brian Warner bol svedkom tajomstva a jeho odhalenie mu, podľa vlastných slov, vyčítala neskôr celá rodina.