Slovenská spoločnosť sa často prejavuje rozdrobene, rozpačito a neurčito. Podobne rozpačito pôsobí nová kniha Františka Novosáda: Útržky o Slovensku. Autor si zvolil spôsob fragmentárneho písania. Akoby sa tu premietla rýchlosť typická v súčasnej komunikácii.

V krátkych útržkoch načrtne situáciu a hneď sa posúva ďalej, čo býva občas na škodu. Textové skratky však niekedy prekvapujú u odborníka akým Novosád nepochybne je. Banálnosť niektorých konštatovaní je trochu zarážajúca. Napríklad tvrdiť, že „rozhodujúcu úlohu pri upevňovaní tradícií hrá škola“, je síce pravdivé, ale aj povrchné. Akoby úloha výchovy v rodine ostala nepovšimnutá, a podobne výrazná úloha médií. Mimochodom práve médiá majú výrazný podiel na negatívnom trende mytologizácie dejín a tradícií. Úmyselné alebo neúmyselné skresľovanie historických udalostí a procesov môže mať na verejnú mienku značný vplyv. Množstvo názorných ukážok podobných tendencií sa dá nájsť v trochu staršej publikácii, zborníku Mýty naše slovenské.

Netreba zabúdať ani na rovesnícke skupiny, ktorých socializačná sila nie je zanedbateľná ako je tomu napríklad v nacionalistických mládežníckych skupinách. Nacionalistické skupiny sa pritom, paradoxne, hlásia k tým istým kresťanským a národným tradíciám ako niektoré politické elity.

Novosáda zaujíma predovšetkým „analýza hĺbkových pravidiel spoločnosti“, spôsoby vytvárania spoločenského poriadku. Práve takýto prístup je podľa neho kľúčový pre filozofiu. Filozofia má teda okrem hodnotových súdov vypovedať aj o dynamike spoločenských procesov a zvratov, ku ktorým z času na čas dochádza. Novosád hľadá vždy historický kontext spoločenských procesov. Všíma si to konkrétne aj na slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré podľa neho vždy odrážali širšie európske „konfigurácie“. Napriek postupujúcej globalizácii zostáva dôležitá identita a príslušnosť k spoločenstvu, národu.

Za zmienku stojí pozoruhodná poznámka o úlohe športu v spoločnosti. Napĺňa „potrebu individualizácie a potrebu identifikácie sa s väčším kolektívom, národom“. Práve podobné poznámky by sa žiadali rozvinúť, pretože naozaj pri každom športovom podujatí celoštátneho (prípadne regionálneho) významu sa na ne koncentruje významná miera mediálnej pozornosti, záujem verejnosti je doslova živelný a ozbrojené zložky sú v strehu. Budúci rok bude navyše výborná príležitosť na Slovensku túto tézu overiť.

Novosád je skúsený komentátor publikujúci aj v dennej tlači. Odráža sa to na presnosti jeho pozorovaní politiky. „Veľa našich problémov vyplýva z faktu, že politická trieda si neuvedomuje, do akej miery je jej konanie opakovaním stratégií z minulosti.“ Bez milosti poukazuje na malosť politikov, ich vzájomných sporov, čiernobiele videnie sveta. Prisudzuje im predovšetkým populizmus so všetkými negatívnymi aspektmi. „A to najhoršie, čo sa v politike môže prihodiť, je spojenectvo ignorantstva a násilia. Je však možný ešte horší prípad: ignorantstvo spojené s fiktívnou hrozbou násilia.“ V druhom slede z toho priaznivo nevychádzajú ani voliči. Tí nemajú problém akceptovať zjavné klamstvá, sľuby bez reálnej možnosti naplnenie, vedome zabúdajú, prehliadajú viny a pod.

Kniha môže byť pre čitateľov hlbšie sa zaujímajúcich o spoločenské procesy sklamaním. Na druhej strane prichádzajú nové mladé generácie, ktoré určite ocenia prehľadnosť a stručnosť textu. Prínosom je určite aj angažovaný prístup filozofa, vecnosť, snaha nazerať na skutočnosť ako na nikdy nekončiaci proces vytvárania s množstvom interpretácií.