Ohyzdnosť a obscénnosť sa stali pracovnou metódou mnohých hudobných skupín a umelcov. Niektorým z nich sa dostali tak pod kožu, až sa s nimi úplne identifikovali. História mena Marilyn Manson, opísaná v knihe Dlouhá trnitá cesta z pekla (BB Art 2009) sa začala v dedkovej pivnici. Malý červ Brian Warner bol svedkom tajomstva a jeho odhalenie mu, podľa vlastných slov, vyčítala neskôr celá rodina. Dedko bol totiž pravdepodobne fetišista a zoofil. To však platí iba za predpokladu ak uveríme všetkým bizarným historkám z detstva Briana Warnera, neskôr prijímajúceho meno Marilyn Manson. A hoci meno nesie celá skupina, prakticky vždy sa hovorí iba o jednom človeku.

Marilyn Manson je kultúrny fenomén zasahujúci nielen hudbu, ale aj oblasť vizuálneho a performatívneho umenia, literatúry a filmu. Vo svojich začiatkoch bol primárne zameraný na kritiku amerických hodnôt a spôsobu života. Všetky postoje majú svoje korene a v prípade Briana Warnera ku prvému výraznému kontaktu a konfrontácii s kultúrnou tradíciou USA došlo počas navštevovania kresťanskej strednej školy. Tento kontakt sa niesol v znamení Apokalypsy. Warner, pod vplyvom interpretácie Biblie v kontexte doby, v ktorej vyrastal, podľahol charakteristickému pocitu mladého slabého človeka v opozícii k veľkej ideológii – strachu. Rád sa neskôr štylizoval do role človeka, ktorý prežil detstvo v strachu, až napokon začal strach sám šíriť. Používa metaforu červa transformovaného do ničiteľa sveta.

Typický príklad ako mohol fundamentalistický výklad ovplyvniť myslenie tínedžera, je aj charakteristický znak konzumnej spoločnosti, čiarový kód, ktorý bol na kresťanskej strednej škole, ktorú Warner navštevoval vysvetľovaný ako znamenie šelmy a v spojení s mnohými ďalšími znakmi a ich interpretáciou postupne vytvorili pevné základy pre hrôzu z Antikrista a aj kresťanského náboženstva ako takého.

Najväčší prínos mala kresťanská stredná škola v tom, že definovala tabu. Konkrétne sexualitu, drogy, rôzne podoby deviantného správania, provokácie a rebélie. A v neposlednom rade heavy-metalovú hudbu ako symbol satanizmu. Prechodom na verejnú strednú školu sa tabu stalo prístupným. Tento prechod nazval Marilyn Manson „inauguráciou červa“.

Brian Warner sa často pohyboval v prostredí kapiel, pretože pôsobil ako hudobný žurnalista. Obľuboval extrémnejšie spôsoby vyjadrovania a chcel si založiť skupinu. Veľmi dobre chápal význam mena, s ktorým bude spájaný. Meno totiž nielen magicky znie, ale aj marketingovo doznieva. A musí byť symbolom Ameriky. Brian Warner sa pokúša filozoficky odôvodniť slovné spojenie ikony Marilyn Monroe a masového vraha Charlesa Mansona. Hovorí o rovnováhe medzi dobrom a zlom, rovnováhe krehkej a podľa neho častejšie prevážajúcej na stranu zla. Preto ľudí zaujíma skôr časť mena Manson ako Marilyn. V knihe sa však nespomína súvislosť módneho záujmu americkej verejnosti o masových vrahov na začiatku 90-tych rokov 20-teho storočia, takzvaný „serial killer chic“. Tento jav americkej popkultúry priniesol slávu aj niektorým spisovateľom, napríklad autorovi Amerického psycha, Bretovi Eastonovi Ellisovi.

Už prvé koncerty skupiny Marilyn Manson and the Spooky Kids sa vyznačovali experimentovaním „so sexualitou, bolesťou a dominanciou“. Tieto pokusy boli, samozrejme, mienené ako konceptuálne umenie. Cieľom bolo poukázať napríklad na neschopnosť rozoznávať hodnotu videného v televízii a pokrytecké hodnoty strednoprúdovej spoločnosti v USA. Marilyn Manson poukazuje na zaujímavý paradox: častokrát na nich po koncertoch útočili ochrancovia zvierat, pretože ich upodozrievali z týrania. Skupina však vždy používala, podľa ich vyjadrení, iba imitácie. Na druhej strane však predvádzali týranie žien a fanúšikov, na to však nepoukazoval nikto. V knihe nachádzame otvorené opisy ponižovania, týrania a ubližovania. Sú chápané ako performatívne umenie, zvyčajne natáčané alebo fotografované. Nedá sa ani hovoriť o obetiach, pretože všetci zúčastnení konali dobrovoľne.

Kniha samotná je štruktúrovaná podľa schémy Dantovho pekla. Kapitoly majú názov jednotlivých okruhov a sú sprevádzané zaujímavými grafickými útvarmi. Súčasťou knihy sú aj básne, poviedky, rozhovory, ukážky z denníkov, modlitba protestujúcich kresťanov a krivé obvinenia občianskych združení. Zaujímavým textom v knihe je akýsi etický kódex – pravidlá každodenného života, ktorými sa Marilyn Manson riadi. Tvoria ho tieto oblasti: drogy, homosexualita a podvádzanie. Vtip, s akým sa Manson vyjadruje k týmto témam, hraničí až s recesiou.

Vysvetľovanie postojov k vonkajšiemu svetu, spoločnosti, ktorej je sám súčasťou nachádzame síce priebežne počas celého čítania, ale v zhustenej podobe najmä v kapitole Zrcadlící se Bůh [Sny]. Jej jadro tvoria reflexie o snoch, ich významoch, ovplyvňovaní sveta ilúzií a reálneho sveta. Seba samého stotožňuje s Antikristom, avšak veľmi špecificky. Antikrist je pre neho skôr symbol princípu, ktorý môže človeka oslobodiť na osobnej rovine. Oslobodiť ho od nevedomosti a spraviť ho slobodným.

Červa Marilyna Mansona však reflexie o Antikristovi neoslobodili od zdravotných a psychických problémov súvisiacich s drogovou závislosťou. Hromadiace sa problémy s drogami, alkoholom, vzťahmi, narušenou komunikáciou v kapele a s okolím dospeli k jednoznačnému koncu. Silnej kríze. Tvorivej aj osobnostnej. Charakteristická pre toto obdobie je napríklad historka ako Trent Reznor (vedúca osobnosť skupiny Nine Inch Nails) vynechal Marilyna Mansona z účasti na tvorbe hudby k filmu Lost Highway od Davida Lyncha.

Hoci je kniha Dlouhá trnitá cesta z pekla veľmi zaujímavé čítanie, je potrebné poukázať aj na odvrátenú stranu osobnosti Marilyna Mansona. Najmä v období kríz sa javí ako silne egocentrický, na seba zameraný človek, bezcitný a so sklonom predpokladať, že mu nikto nerozumie. V prípade, že niektoré časti knihy naozaj napísal Marilyn Manson sám a nie populárny „ghost writer“ Neil Strauss, bolo by zaujímavé zistiť, ktoré to sú. Istým spôsobom sa tu totiž stretávame s preexponovaným štýlom, teatrálnosťou vo vyjadrovaní a mnohé metafory snažiace sa vyvolať obrazy krutosti a hrôzy pôsobia ako klišé nevyhnutne patriace k imidžu zlosyna.

Kniha sa končí rokom 1998. Odvtedy Manson prešiel ďalší kus svojej tŕnistej cesty a prednedávnom na nej preťal aj Česko a Slovensko.