Vstup Liny Kostenko do ukrajinskej literatúry 20. storočia bol obdivuhodný. Tradičné hodnoty vyjadrovala modernými básnickými prostriedkami. Už v začiatkoch jej poézia je naplnená citovým a intelektuálnym napätím. Do literatúry vstúpila zbierkou Lúče zeme (Prominnja zemli, 1957), po nej nasledovali Plachty (Vitryla, 1958), Putovanie srdca (Mandrivky sercja, 1961). V roku 1963 pri vydaní zbierky básní Hviezdny integrál (Zorjanyj integral) zasiahla cenzúra a knižka nevyšla. Taký istý osud stihol aj zbierku Kňažná hora (Knjaža hora).

Za sovietskych čias sa aktívne zapájala do ukrajinského disidentského hnutia, za čo ju nadlho vylúčili z literárneho procesu. Po šestnásťročnej prestávke vychádza zbierka Nad brehmi večnej rieky (Nad berehamy vičnoji riky, 1977), neskôr historický román vo veršoch Marusja Čuraj (1979), zbierka poézie Jedinečnosť (Nepovtornisť, 1980), Sad nerozpustných sôch (Sad netanučych skuľptur, 1987). Román vo veršoch Berestečko (1999), ale aj celá jej tvorba je strohou realistickou diagnózou ukrajinskej spoločnosti a zároveň výzvou pre každého Ukrajinca, že niet času na porážku. Poetka cíti tep tohto sveta, Ukrajiny, ľudskej duše a s neobyčajnou ľahkosťou rozloží pred čitateľom svoje emócie a myšlienky. Usiluje sa o mravnú integritu súčasného človeka, aby sa nerozchádzali slová s činmi. Ak niektorým básnikom treba ostré a tvrdé slovo, aby povedali rozhodnú myšlienku, Kostenko priam kúzelne narába so slovom, hoci je nežné, predsa otvára zamknuté brány, zobúdza prispaný pokoj. Každá doba má svoju dramatickosť, svoje utrpenie a bôľ, ale má aj svojich básnikov.

Diela Kostenkovej sú preložené do mnohých jazykov. Vo vydaní Mladá sovětská poezie (Svět Sovětů, Praha, 1965) je 22 básní Liny Kostenko v preklade Hany Vrbovej. V antológii z tvorby svetových poetiek Sto žien (Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1975) je báseň Kostenko Básnici rastú ako tráva v preklade Mariána Hevešiho. V roku 1987 vychádza slovenský výber z tvorby Liny Kostenko pod názvom Na brehoch večnej rieky (Tatran, Bratislava, 1987) v preklade Juraja Andričíka. Hana Valcerová-Bacigálová v doslove Poézia ako výraz historickej pamäti národa píše: „Kostenková je z rodu tých básnikov, u ktorých sa neopakovateľnosť prežitej minúty pohybuje ,medzi bolesťou a perlami‘. Podľa slov poetky ,životodarná bolesť‘ je soľou poézie a nevyhnutným predpokladom pre pochopenie života (,že osud nie je ľahký, v tom je užitočnosť, pohoda neprospieva pravde umenia‘).“

A najnovšia správa. Básnická zbierka Kostenko vyšla v Holandsku. Holandské vydavateľstvo Woord in blik vydalo zbierku Cipressen branden (Cyprusy horia). Je to už jedenásty jazyk, do ktorého boli preložené básne Kostenko. Poetka nezaháľa. Dokončuje prácu nad novou knihou publicistiky a hotová je jej nová zbierka poézie.