Ešte v 30. rokoch minulého storočia ukrajinský básnik Pavlo Tyčyna (1891–1967) si povzdychol: „Charkov, Charkov, kde je tvoja tvár“. Povzdychol by si aj dnes, keby vedel, čo sa tam deje vo vzťahu k ukrajinským literátom.

V Charkove 3. septembra (ulica Sumska 17) odhalili pamätnú tabuľu Jurajovi Ševeľovovi. Urobili tak občianski aktivisti, ukrajinskí filológovia, spisovatelia. Hoci sa odhalenie pamätnej tabule plánovalo o deň-dva neskôr, odhalili ju skôr, keď sa dozvedeli, že sú snahy likvidovať ich snahu. Toponymická komisia mesta navrhla zrušiť povolenie o umiestnení pamätnej tabule. Spomínaná komisia nečakane prišla k záveru, že medzi dokladmi nie sú tie, ktoré by tvrdili, že J. Ševeľov v rokoch 1941–1943 nespolupracoval s fašistami. K tomu sa pridal ešte aj Protifašistický výbor Charkovskej oblasti, ktorý z ničoho nič obvinil Ševeľova z kolaborácie s fašistami. Škandál a vášne sa rozhoreli, keď sa súčasný predseda (gubernátor) Charkovskej oblastnej štátnej administrácie vyslovil proti odhaleniu pamätnej tabule vedcovi, ba dokonca ho nazval zradcom, dezertérom a prívržencom fašizmu a samotných aktivistov „fašistickou zberbou“. Len tak v krátkosti pripomenieme, že Charkov má 1 milión 464 tisíc obyvateľov (podľa sčítania v roku 2005). V rokoch 1919–1934 bol dokonca hlavným mestom Ukrajiny. Ešte niekoľko slov o literárnom Charkove. V 20.–30. rokoch 20. storočia mesto patrilo spisovateľom „rozstrieľaného obrodenia“. Bolo späté so životom a tvorbou takých majstrov pera ako Mykola Chvyľovyj, Mykola Kuliš, Vasyľ Elan-Blakytnyj, Volodymyr Svidzinskyj a celej pleády ďalších literátov.

Kto bol vlastne Jurij Volodymyrovyč Ševeľov (1908–2002)? Známa ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužko, ktorú dobre pozná aj česká čitateľská verejnosť sa v súvislosti s Charkovom vyjadrila, že toto mesto v posledných troch storočiach podarovalo svetu po jednom géniovi: v 18. storočí Hryhorija Skovorodu, v 19. storočí Oleksandra Potebnju a v 20. storočí Jurija Ševeľova. Životný osud Ševeľova je akýmsi tragickým obrazom ukrajinstva minulého storočia. Bol jazykovedcom, historikom ukrajinskej literatúry, literárnym a divadelným kritikom, aktívnym účastníkom vedeckého a kultúrneho života ukrajinskej emigrácie, profesorom Harvardskej a Kolumbijskej univerzity, zahraničným členom Národnej akadémie vied Ukrajiny, členom Americkej lingvistickej spoločnosti, Poľského inštitútu umenia a vedy v USA. Je autorom fundamentálnych vedeckých prác z jazykovedy. Napríklad v roku 1979 vychádza jeho jazykovedná práca Istoryčna fonolohija ukrajinskoji movy (Historická fonológia ukrajinského jazyka). Práve vďaka nemu sa ukrajinský jazyk dostal do povedomia a popredia záujmu svetovej vedy. Svojím výskumom argumentovane vyvrátil oficiálnu sovietsku doktrínu o existencii slovanskej jednoty, „bratskej kolísky troch jazykov: ruského, bieloruského a ukrajinského“. Jurij Ševeľov vedecky dokázal, že ukrajinský jazyk má svoje začiatky už v 7. storočí a jeho formovanie vrcholí v 16. storočí. Samozrejme, že pre tieto tvrdenia sa stal nežiaducou osobou v bývalom Sovietskom zväze. Ukrajinské ústredie Medzinárodného PEN-klubu je pobúrené snahou miestnej vlády zrušiť v Charkove pamätnú tabuľu ukrajinskému vedcovi, zároveň ostro protestuje proti hrubému osočovaniu a obvineniam na adresu vedca zo strany Mychajla Dubkina (predseda Charkovskej oblastnej štátnej administrácie) a otvorené urážky ukrajinskej inteligencie Charkova.

Emócie neutíchajú. Proti demontáže pamätnej tabule sa postavili charkovské spoločenské organizácie: Fond národno-kultúrnych iniciatív Hnata Chotkevyča, Asociácia záchrany historického prostredia, Spolok ukrajinskej mládeže, občianske združenia – Dedičstvo, Mladá Prosvita, Kongres ukrajinskej inteligencie. Zároveň vyzývajú občanov, ďalšie organizácie, poslancov, aby prejavili svoje občianske uvedomenie a podporili iniciatívu charkovských spoločenských organizácií a občianskych združení.

Ukrajinisti USA, Veľkej Británie a Kanady oslovili otvoreným listom mestského predsedu Charkova Hennadija Kernesa. V liste sa píše: „Obraciame sa k Vám, aby sme vyslovili hlboké znepokojenie v súvislosti s nedávnymi udalosťami, ktoré ohrozujú status pamätnej tabule na počesť významného ukrajinského filológa Jurija Ševeľova na Sumskej ulici v Charkove. Ako slavisti univerzít Európy a Severnej Ameriky sme hlboko vďační profesorovi Ševeľovi za jeho nespočetné výdobytky v oblasti historickej jazykovedy a literárnej vedy... Odcudzujeme taktiež nedávne ohováračské, ničím nepodložené tvrdenia niektorých osôb voči profesorovi Ševeľovi. Obvinenia, ktoré sa týkajú profesora Ševeľova počas II. svetovej vojny sa prvýkrát objavili na začiatku 60. rokov a pochádzali od KGB, ktoré sa usilovalo zdiskreditovať popredného vedca. Tieto staré praktiky KGB znovu používa na Ukrajine proti jednotlivým osobám. Obvinenia zo 60. rokov boli preskúmané mnohými americkými úradmi a Kolumbijskou univerzitou, v ktorej prednášal profesor Ševeľov. Všetky obvinenia boli jednoznačne odmietnuté.“

„Dejiny kultúrnych vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom – to sú dejiny veľkej a ešte neskončenej vojny. Ako každá vojna, aj táto pozná ofenzívu a ústup, pozná prebehlíkov i zajatcov. Dejiny tejto vojny treba preštudovať.“ Od čias, keď J. Ševeľov napísal tieto slová minulo takmer šesťdesiat rokov, ale vojna dosiaľ trvá... Najnovšia informácia hovorí o tom, že v Charkove bola brutálnym spôsobom zničená pamätná tabuľa J. Ševeľovovi. Rozbili ju, a to, čo z nej zostalo – rozkradli. Na dôvažok poslanci charkovského mestského parlamentu prijali rozhodnutie o likvidácii pamätnej tabule. Občianski aktivisti tvrdia, že 25. september bol čiernym dňom a postoj vlády Charkova prejavom neostalinizmu.