Keďže bude reč o detskej knihe, môžeme začať aj takto: Kde sa vzali, tu sa vzali, v strednej Európe sa vynorili Hlbokomorské rozprávky. Slovenská spisovateľka Monika Kompaníková je zrejme priťahovaná morom, lebo po tom, čo nazvala svoju predošlú knihu Piata loď (KK Bagala, 2012), teraz prechádza z povrchu mora do jeho hlbočiny. Už v predošlej knihe sa autorka venovala detskému svetu. Piata loď je román o svete dieťaťa, ktorý nefunguje tak, ako by mal, ide však o knihu pre dospelých. V Hlbokomorských rozprávkach vstupuje autorka do ríše ľudských mláďat iným spôsobom, ponára sa tam s nimi a chce sa im prihovárať jazykom čarovných vymyslených svetov, ktorým malí rozumejú najlepšie.

Vizuálne sú Kompaníkovej príbehy z hlbín mora krásnou knižkou. Počin vydavateľstva Artforum sa (a ďalšiu podobnú pripravuje, knihu Alexandry Salmely Žirafia mama a iné príšery) trochu podobá edičnej línii českého vydavateľstva Baobab. Artforum dáva priestor slovenskej pôvodnej tvorbe a v ilustráciách mladým absolventkám umeleckých vysokých škôl. Kompaníkovej prvú kniha určenú detskému čitateľovi ilustrovala Veronika Holecová, študentka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Hlavné postavy Rybu Bibu a Hada Rada oživila kombináciou tlače z linolea a perokresby. A keďže ide o knižný debut ilustrátorky, tento štýl sa môže ľahšie stať jej kresliarskym rukopisom, v budúcnosti môžu čitatelia jej prácu spoznať práve podľa tejto techniky.

Obsah Hlbokomorských rozprávok tvorí šesť príbehov už spomínaných vodných príšer – ryby neutešeného vzhľadu, ktorej prischlo rýmovacie meno Biba a jej nového kamaráta, nie o veľa krajšieho hada Rada. Zážitky tohto páru z najspodnejších útrob oceánu však nie sú ničím prekvapujúce a navyše nápadne pripomínajú príbeh malého Nema a jeho kamarátky na cestách Dory. Autorka sa príliš drží pri zemi, fantáziu nepustila na prechádzku tak, ako by si to takýto ponor do detského sveta mohol vyžadovať. Deťom možno chudý hadík Rado a tučná odpudivá ryba Biba neutkvejú v pamäti kvôli strhujúcemu deju, ale na druhej strane mená Ryba Biba a had Rado sú celkom zvučné a pri troche snahy v recitátorskom čítaní rodiča majú potenciál získať si detského čitateľa. To či si teda škôlkari budú pýtať prečítať práve príbehy škaredej rybky s polámanými zúbkami a morského hada bez svetielka, záleží na hlasovom talente ocina alebo maminy.

Pozitívny prínos pre deti bude mať však určite slovná zásoba z morských hlbín. Na zadné strany v knižke umne zaradili autorky malý atlas hlbokomorských živočíchov. Deti v našich končinách sa nestretnú často s pojmami morského sveta, ktorý nám Monika Kompaníková ponúka odkrývať. Hneď na prvých stránkam sú nakreslené štyri typy plachetníc a každá má iný názov. „Drevené galeóny, trojsťažňové plachetnice, rýchle vikingské lode, džunky, katamarany, škunery, krížniky, remorkéry ľadoborce, lietadlové lode...“ Ak aj autorka nie je potápačka, ak zavrieme oči, vďaka niektorým opisom sa môžeme v morskej hĺbke na chvíľu ocitnúť. Zložitá slovná zásoba použitá v rozprávkach tak celkom príjemne kontrastuje s jednoduchým, nenáročným textom.

Napriek malé originalite príbehu Hlbokomorské rozprávky slovenskú knižnú sezónu 2013 oživili. Sú výnimočné hlavne námetom – vodou, morom a aj krásnym dizajnom. Knihu by mohli rodičia využiť počas letných prázdnin, kedy našinci chodia oddychovať k pobrežiu. Pri večernom čítaní tak môže atmosféra rozprávok navodiť deťom krásne voňavé modré sny.