22. 12. 1901 Dévabánya (Maďarsko) – 18. 3. 1956 Muriaé-Minas (Brazília), prozaik. Narodil sa v maďarskej židovskej rodine. Otec bol medzi Židmi deportovanými zo Slovenska. Po absolvovaní gymnázia v Nitre študoval 1919–25 medicínu na UK v Prahe. Po jej skončení sa zapísal ešte na externé štúdium filozofie, ktoré dokončil na UK v Bratislave. Od 1929 až do svojho odchodu zo Slovenska v marci 1939 pôsobil ako kúpeľný lekár v Piešťanoch. Počas vojny žil v Číne a na Tchajwane, koncom 40. rokov sa presťahoval do Brazílie.

Publikovať začal 1919 ako študent v časopise Mladé Slovensko, 1922 sa stal redaktorom a prispievateľom novozaloženého časopisu Svojeť (1922). Poviedky z r. 1919–23 vyšli v knihe Editino očko (1925). Autor v nej predstavuje galériu patologických postáv – obetí nedokonalosti života. Gesto generačnej revolty a útok na malomestskú morálku sú blízke poetike expresionizmu. Kríza identity a pocit hnusu zo života sa premietajú do „lekárskeho“ románu v 2 zv. Atómy Boha (1928), ktorý patrí k najvýraznejším prejavom expresionizmu v slovenskej literatúre. Toto „najnihilistickejšie dielo literatúry slovenskej“ (Š. Krčméry) vyslovuje nesúhlas s kozmickým poriadkom. Viacero dejových línií románu je prepojených prostredníctvom hlavnej postavy dr. Karola Zuriana, lekára venerologického oddelenia pražskej nemocnice. Časť epizód je venovaná jeho súkromiu a zlyhaniu partnerského vzťahu, časť sa venuje pracovným konfliktom s kolegami a pacientmi a v poslednej tretine románu dominuje vykreslenie priebehu a dôsledkov Zurianovho neúspešného pokusu o vyliečenie pohlavnej choroby, ktorou sa infikoval v snahe o vedecký objav. V. prezentoval román ako beletrizovaný pendant svojej dizertačnej práce Princíp krutosti (knižne 1996), ktorú 1932 obhájil na UK v Bratislave. Krutosť považuje za princíp vlastný organickej ríši – jeho protiváhou sa má stať princíp lásky, vedomie „bratstva živých“.

Román Odlomená haluz (1934) je pokusom o návrat k zlatému veku ľudstva (pôvodný názov románu bol Zlatý vek). Odohráva sa v židovskom prostredí na slov. vidieku pred rozpadom monarchie. Opäť je koncipovaný ako sled epizód, ktoré možno začleniť do dvoch tematických okruhov: asimilácia židovstva a otázky výchovy nového človeka. Asimiláciu Vámoš vidí ako možnosť aplikovania svojho filozofického konceptu do praxe.

Román Hrušovianski hriešnici, ktorý vyšiel iba časopisecky (na pokračovanie v A-Zet 1938), nadväzuje na líniu výchovy v románe Odlomená haluz. V. romány sčasti zodpovedajú Zolovej teórii experimentálneho románu, vďaka čomu je tento autor hodnotený ako jeden z predstaviteľov slov. naturalizmu.

Ďalšie diela: humoristicko-satirická novela z vojenského prostredia Jazdecká legenda (1932); dadaistické divadelné frašky Jarný sladoľad, Pisár notáriušov, Sterilizácia (všetky 1935).

Literatúra:
D. Okáli, Burič Gejza Vámoš, 1971;
V. Petrík, Hodnoty a podnety, 1980, s. 115–23;
J. Števček, Moderný slovenský román, 1983, s. 80–90;
V. Barborík, „Hrušovianski hriešnici – utopická tendencia vo Vámošovom románe výchovy“, Slovenská literatúra, 1997, č. 1–2;
D. Kročanová, „Gejza Vámoš“, in Portréty slovenských spisovateľov 1, ed. J. Zambor, 1998.

Slovník slovenských spisovateľov. Praha: Nakladateľstvo Libri, 2000, s. 485-486.
(autorka hesla Dagmar Kročanová-Roberts)