Nie veľa detských knižiek má papierový vrchný obal. Je tomu tak pravdepodobne z praktických dôvodov. Knihy ničia malí čitatelia rýchlejšie ako dospelí. Nejde o to, že by sa ku knihám správali deti barbarsky, skôr je to tým, že tie isté kusy otvárajú viackrát a častejšie. Kniha Rostlinopis nielenže obal má, ale dokonca jej tvorí akúsi korunu krásy. Detská knižka o „podivuhodných pravdách a výmysloch ze zeleného světa“ má veľký potenciál očariť tak malých ako i veľkých. Zvedavé deti dostanú svoje odpovede na otázky, ktoré začínajú slovkom prečo. Rodičia si zas môžu vydýchnuť, lebo múdrosti z rastlinnej ríše nemusia vymýšľať, stačí ich prečítať.

Jiří Dvořák sa zamýšlal nad našimi najbežnejšími rastlinami spôsobom, akým to vedia snáď len deti. Na pomoc si zavolal aj pani ilustrátorku Alžbětu Skálovú, ktorá jeho výskum o stromoch, kríkoch, kvetoch, ovocí, burine a inej zeleni ešte vylepšila. Jej prekrásne akvarelové kresby a maľby sú skutočnou devízou tejto publikácie vydavateľstva Baobab. Nie sú len pekne výtvarnícky spracované, navyše ukrývajú v sebe aj nápad a humor. Príkladom môže byť hneď obrázok na obale Rostlinopisu: jeden pán rastlina používa svoje lupene ako sukňu a druhý ako turban.

Rastlinné názvoslovie je jednou z oblastí, ktoré robia medzi Slovákmi a Čechmi snáď najväčšie komunikačné šumy. Mnohí slovenskí rodičia budú musieť zrejme vziať na pomoc dvojjazyčný slovník a prekladať si pojmy ako napríklad šťovík (po slovensky šťavel), rdesno obojživelné (stavikrv), ocún (jesienka), jeřáb (jarabina), brukev (repka olejná)... Úsilie, ktoré budú musieť slovenskí čitatelia vyvinúť na prelúskanie jazykových rozdielov, však bude mať určite svoje plody. Možno deťom, z ktorých vyrastú veľkí čitatelia zostane aj vďaka Rostlinopisu v budúcnosti zvyk prekladať si z českých textov neznáme výrazy a týmto spôsobom obohacovať svoje znalosti češtiny. Keď nerozumieme, je pozrieť sa do česko-slovenského slovníka lepšie, ako mávnuť rukou nad neznámym slovkom. Rostlinopis môže teda napomôcť k dôslednému čítaniu.

Vďaka zaujímavým a informačne bohatým textom sa deti môžu ponoriť do botaniky a objavovať jej tajomstvá. Informácie sú zabalené do metafor a rozprávanie o zložitých veciach vyzerá vďaka šikovnému peru autora ako rozprávka. Aby sa však prebásnením pravda z knihy nestratila, Jiří Dvořák dal svoje texty na kontrolu pani Radke Sudovej z Botanického ústavu Akadémie vied. Fakty si teda svoju presnosť zachovali a tak by sme Rostlinopis mohli zaradiť medzi prvé odborné publikácie, s ktorými sa deti môžu dostať do kontaktu. Dvořák vysvetľuje napríklad genetické dedenie znakov podľa Johanna Gregora Mendela, odkiaľ k nám prišiel zemiak alebo vyvracia staré klišé o tom, že rastliny vydychujú oxid uhličitý len v noci.

Táto kniha môže deťom hladným po poznaní ľahko utkvieť v pamäti. Ak si ju obľúbia, spomenú si ešte ako tínedžeri na to, že ananás je vlastne slnko v koži krokodíla alebo, že aj keby z hrachu nebol iný úžitok okrem kaše, patrilo by sa pred ním skloniť.