Každá udalosť, každé stretnutie si vytvára svoj mikrokozmos, svoj vlastný systém hodnôt a relácií s okolím. Ľudia, ktorí sú súčasťou diania, si volia slová, motívy rozhovoru, rozmýšľajú o témach, o ktoré sa chcú podeliť s ostatnými. Vzniká tým svojský odraz reality, motivovaný v prvom rade cieľom stretnutia, ale aj osobnými záujmami a spoločenskou atmosférou. Veľmi zaujímavé je sledovať, ako sa komplexnosť všetkého, čo tvorí život jednotlivca aj istého (profesného, vedeckého, jazykového, národného aj nadnárodného) spoločenstva, odráža v diele, ktoré vzniká ako produkt stretnutia. Napovedá to veľa o účastníkoch podujatia a ich vlastnom svete, ktorý sprostredkovane – podľa teórie motýlích krídiel – zasahuje aj do identity celej spoločnosti.

Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, „dovolenkové“ stretnutie zahraničných záujemcov o slovenčinu a slovenských vedcov, sa uskutočnila tento rok už 45. krát. Jej zborník, v poradí 38., uverejňuje prednášky, ktoré odzneli na letnej univerzite. Autormi a prednášateľmi príspevkov sú poprední vysokoškolskí pedagógovia a vedeckí pracovníci, pôsobiaci vo vedeckých ústavoch Slovenskej akadémie vied, na ďalších vedeckých pracoviskách, a v prvom rade na slovenských univerzitách. Medzi autormi je najpočetnejšie zastúpená Filozofická fakulta Univerzity Komenského, ktorá je už tradične hlavnou organizátorkou podujatia.

Zborník, správa vo fľaši zo slnečného ostrova slovenskej kultúry, zachytáva, aký výsek skutočnosti, ktoré aspekty vzdelávania a výskumu boli v centre pozornosti tento rok. Všíma si aktuálne výsledky vybraných spoločenskovedných disciplín a dokumentuje úroveň vedeckého myslenia v príslušných odboroch.

Ústredná téma tohtoročnej letnej školy Jazyk, kultúra a identita sa dotýka bytostnej podstaty človeka, venuje sa spojitosti medzi jazykom, kultúrou a vlastným ponímaním identity. Má ambíciu odhaliť vzťahy a vzájomné prepojenie medzi vnútorným uvedomovaním si identity, či už na úrovni národa alebo jednotlivca a jej vonkajším prejavom vo forme kultúry a jazyka. Príspevky sa týkajú hlavne vlastivedných disciplín – lingvistiky, literárnej vedy, žurnalistiky, etnológie, translatológie, hudobnej vedy a histórie. Mnohé z nich reagujú aj na aktuálnu kultúrno-politickú situáciu spoločnosti na Slovensku a prostriedkami vedy a umenia sa pokúšajú ponúknuť erudovanú alternatívu vnímania otázok, ktoré rezonujú v spoločnosti. Niektoré reflektujú problematiku kultúrnych, rodových a etnických stereotypov. Odhaliť ich fungovanie patrí k dôležitým kompetenciám, aké môžu humanitné vedy ponúknuť pre praktický, každodenný život.

Z tematického hľadiska sa príspevky zborníka pohybujú na širokej škále – od textov so syntetizujúcim zámerom uchopiť celkové úlohy letnej školy (napr. prednáška Kornélie Jakubíkovej: Význam kultúry, jazyka a náboženstva pre etnickú identifikáciu), po texty, ktoré sondujú parciálne otázky niektorej oblasti slovenskej kultúry. Vyčleňujú sa skupiny textov, ktoré sa venujú podobnej tematike z rôznych zorných uhlov. Zväzok tým nadobúda interdisciplinárny charakter s prvkami multiperspektivity v prístupe k daným otázkam.

Fenoménu ženy a ženských autorov z hľadiska diachrónnej aj synchrónnej literárnej vedy sa venujú príspevky Zuzany Kákošovej (Obraz ženy v staršej slovenskej literatúre), Ladislava Čúzyho (Žena medzi étosom a érosom. Úvaha o jednej tematickej zložke prozaického diela Margity Figuly), Etely Farkašovej (Hľadanie a utváranie identity vo vzťahoch. Pohľad na vybrané diela súčasných slovenských autoriek). Spojenie jazyka a národnej kultúry v minulosti a v súčasnosti cez aktualizáciu Štúrovej koncepcie jazyka skúma Juraj Dolník (K slovenskej kultúrnej identite - vo vzťahu k spisovnému jazyku). Podobnú problematiku si všíma aj príspevok Daniely Kodajovej (Slová ako stavebný materiál pri budovaní národa. Literárne práce a národné podujatia – oslavy a pohreby národovcov) analýzou textov, ktoré vznikli ako reakcia na pohreb Jozefa Miloslava Hurbana. Príkladom interdisciplinárneho a multiperspektívneho prístupu k istej téme je príspevok Ladislava Mlynku (Drevené kostoly na Slovensku. Konfesionálne, etnické a kultúrne rozmery), ktorý objasňuje mnohé aspekty významu sakrálnych artefaktov našej minulosti. Reaguje aj na zvýšený záujem a potrebu relevantních a kvalitných informácií o drevených kostolíkoch po tom, ako v roku 2008 boli zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Široká škála príspevkov si všíma postavenie slovenskej kultúry vo vzťahu k iným kultúram, respektíve k univerzálnemu ľudskému poznaniu. Bez nároku na kompletnosť sú to napríklad príspevky Ladislava Balleka (Reflexia súčasných česko-slovenských vzťahov), Marianny Sedlákovej (Svedectvo frazeológie o univerzálnom poznávaní sveta zmyslami), Jany Rakšányiovej (Preklad ako interkulturálna mediácia), Evy Krekovičovej (K problematike etnokultúrnych hraníc a regiónov. Slovenské koledy v stredoeurópskych kontextoch) a pod. Autori reflektujú danú problematiku v intenciách globalizujúceho sa sveta, keď sa kladú zvýšené nároky na zbližovanie sa a vzájomné spoznávanie, na akcentovanie toho, čo nás spája, čo je v kultúrach spoločné, zároveň však fungujú aj protichodné tendencie sebaidentifikácie, uvedomenia si toho, čo je špecifické, čo je pre dané spoločenstvo určujúce, čo patrí do jadra identity. Vymedzenie vlastných špecifík, akceptácia odlišnosti iných a prijímanie toho, čo je spoločné, sú základom pozitívnej sebaidentifikácie. Otázkam určovania „naše“ – „iné“, rozlišovaniu kategórií cudzosť – necudzosť na jazykovej rovine sa venuje aj príspevok Miry Nábělkovej (Slovenčina a čeština – blízke „cudzie“ jazyky).

Skupina textov si pripomína životné jubileá významných predstaviteľov slovenskej kultúry a literatúry (storočnica Margity Figuli, Júliusa Barč-Ivana a Štefana Králika, 180. výročie narodenia Jána Bottu), respektíve reaguje na významné historické udalosti. Tri príspevky sú venované 160. výročiu narodenia emblematickej osobnosti slovenskej literatúry – Pavla Országha Hviezdoslava (Ján Gbúr: Hviezdoslavova dráma vo vývinových premenách slovenskej dramatickej tvorby v období realizmu a moderny, Ján Sabol: Hviezdoslavov verš v priesečníku vzťahov romantickej a realistickej balady, Oľga Sabolová: Hviezdoslavove básnické skladby s biblickými námetmi. Z historických udalostí si zborník pripomína 90. výročie založenia Univerzity Komenského (Jozef Baďurík: Zakladateľské a profilujúce osobnosti na historických katedrách Univerzity Komenského v Bratislave do roku 1950. K 90. výročiu jej vzniku) a prostredníctom pohľadu na osudy niektorých predstaviteľov katolíckeho disentu aj 20. výročie pádu komunistického režimu v novembri 1989. (Rudolf Dobiaš: Básnici za mrežami)

Okrem záujmu o svet slovakistiky zborník vyjadruje aj vzťah k sebe samému. Tento zámer príznačne korešponduje s ústrednou tematikou identity: aby si istá entita mohla vytvoriť vzťah s okolitým svetom, najprv sa musí vysporiadať sama so sebou, musí si definovať vlastné hodnoty. Sebaidentifikačné texty zborníka nadväzujú na predchádzajúce ročníky a pokračujú v uverejňovaní medailónikov určujúcich osobností SAS-u (Jana Pekarovičová: Ako docent Miloslav Darovec zasväcoval sasistov do tajov slovenčiny, Ako profesor Ján Sabol odklínal sasistom jazyk, pieseň a báseň).

Príspevky sú na vysokej vedeckej úrovni, orientované na nadčasové hodnoty bez ich patetizácie s dostatočným odstupom, aby sa vyhli dogmatizácií a strnulosti vedenia. Ich globálne vyznenie je konštruktívne, harmonické, so snahou odhaliť, čo ľudí spája.

Zborník je určený v prvom rade pre frekventantov 45. ročníka SAS, ako podnetné zhrnutie letnej školy, aj ako odrazový mostík k zdokonaľovaniu a rozvíjaniu vedomostí o Slovensku a slovenčine. Jeho ambíciou je osloviť všetkých záujemcov o našu kultúru či už ako učebná pomôcka alebo ako náročné, hodnotné čítanie o pestrom a mnohovrstvovom svete slovenskej kultúry.