Už je to niečo viac než 7 rokov, kedy sa v Macedónsku prvýkrát objavila divadelná hra vtedy ešte len 27- ročného, ale už všeobecne veľmi známeho mladého macedónskeho dramatika a scenáristu Dejana Dukovskeho Mame mu ebam koj prv počna (Boha jeho kto to všetko začal). Dukovski bol už v tom čase dostatočne populárny, pretože spolu s hrou Mame mu ebam... napísal ešte jednu, konkrétne hru Bure barut (Sud prachu), ktorá sa hneď preslávila a o nejaký čas slúžila ako predloha scenára rovnomenného filmu režiséra Gorana Paskaljevića. Dráma Mame mu ebam koj prv počna sa stala okamžite veľmi známou, hrala sa na doskách mnohých popredných európskych divadelných scén. Ale tak ako Dukovski možno netušil, že bude v roku 1998 sfilmovaná hra Bure barut, zrejme rovnako nepredpokladal, že bude v roku 2003 sfilmovaná i jeho druhá hra Mame mu ebam...

Kako loš son (Ako zlý sen, réžia Antonio Mitrikeski, Macedónsko/ Chorvátsko/ V. Británia, 35 mm, 91 min., 2003)
Na počiatku stálo predsavzatie začínajúceho, ale tiež už úspešného macedónskeho režiséra Antonia Mitrikeskeho podľa scenára Dejana Dukovskeho nakrútiť film. Scenár bol pripravený, mohli sa začať zháňať herci do hlavných a vedľajších úloh. Treba povedať, že pôvodná divadelná hra Mame mu ebam koj prv počna bola pre filmové plátno a pre scenár do značnej miery prepracovaná, ale mená hlavných postáv ostali. Režisér Mitrikeski nakrútil v roku 1997 svoj filmový debut Preku ezero (Cez jazero), film v macedónsko- poľskej koprodukcii, ktorým sa okamžite preslávil, keď zožal pozitívne kritiky na mnohých popredných európskych filmových festivaloch. Tento úspech postavil pred Mitrikeskeho pomyselnú latku kvality omnoho vyššie a do ďalšej práce predstavoval veľkú výzvu.

Medzinárodné herecké obsadenie - Marko z Undergroundu a Freddy Krueger z Elm Street
Treba si zvyknúť, že Macedónsko už nie je len jednou časťou Juhoslávie, ale že ide o samostatnú, nezávislú krajinu. Napriek tomu, keď sa objaví srbský herec v macedónskom filme, je v danej krajine pokladaný za takmer „vlastného“.

Predrag „Miki“ Manojlović. Kto by ho nepoznal v úlohe Marka z kultového filmu Emira Kusturicu Underground, či sobášneho úradníka z Čiernej mačky, bieleho kocúra. Herec, ktorý dávno prekročil hranice svojej krajiny a stal sa svetovo uznávaným, účinkujúc v 80- tich filmoch po celej Európe hrá v Mitrikeskeho filme hlavnú postavu- vojnového veterána a zločinca Šejtana. Šejtan znamená v macedónčine diabol, čert. Toto meno má pre svoju postavu symbolický význam- Manojlović zosobňuje človeka- diabla, ktorý uteká pred svojou krvavou minulosťou, pred minulosťou vojnového zločinca, pred minulosťou, ktorá sa stále vracia ako nočná mora, je ako zlý sen, z ktorého sa nemožno prebudiť. Keď už je reč o nočnej more, aj táto symbolika s magickým významom pre celý film neostala pre režiséra nepovšimnutá. Mitrikeski sa vynasnažil do hlavnej úlohy obsadiť hviezdu svetového kalibru, človeka, ktorý má s nočnými morami, ako i s ich riešením svoje dlhoročné skúsenosti. 

Robert Englund. Populárny americký herec, nekorunovaný kráľ hororov. Prvá časť série Nočnej mory z Elm Street, kde stvárnil beštiálneho vraha Freddyho Kruegera, uzrela svetlo sveta v roku 1984 a dožila sa 7- ich pokračovaní, niekoľkých remakeov a svojho snáď už posledného dovetku „in memoriam“ Freddy vs. Jason. Je len obdivuhodné, akú paralelu dokázal nájsť režisér pre svoj film. Englund hrá v Mitrikeskeho filme Ako zlý sen postavu vysokoškolského profesora na jednej zo švajčiarskych univerzít, morálne zhýralého homosexuála, ktorý znásilní jedneho zo svojich študentov, mladého Macedónca, ktorý je na zahraničnom študijnom pobyte. Englund v úlohe profesora paradoxne so svojimi študentami diskutuje o témach, ktoré sa zamýšľajú nad otázkami dobra a zla. Postava má dve stránky svojho ja- dobrú a zlú: uznávaný profesor, ctihodný pán, znalec umenia, ostro kontrastuje s vlastnými negatívnymi vlastnosťami- rafinovanosťou, chladnokrvnosťou, vypočítavosťou a zvrhlosťou.

Ertan Šaban (na snímke s Mikim Manojlovićom). Mladý macedónsky herec, stvárnil jednu z troch hlavných postáv filmu Ako zlý sen. Hrá úlohu mladého macedónskeho vysokoškolského študenta Ivana, ktorého akoby náhodou nezasiahla žiadna z posledných balkánskych vojnových kríz. Práve preto by rád vypadol z vlastnej krajiny, kde mu všetko pripadá ako zlý sen, mysliac si, že na Západe bude všetko inak. Prihlási sa na zahraničný študijný pobyt, konkurz vyhrá a odchádza, opustiac svoju priateľku Veru. Na vysokej škole, v „zemi zasľúbenej“, sa upne na svojho profesora, ktorý je pre neho modlou. Avšak po trpkej sexuálnej skúsenosti - znásilnení profesorom - sa nakoniec vracia domov, do rodného Macedónska.

Dejová línia - synopsis
Film rozpráva príbeh niekoľkých ľudských osudov, ktoré spája túžba vymazať zo svojho života úseky, ktoré sa stali „ako v zlom sne“. Jednou z hlavných postáv filmu je Šejtan, vojnový zločinec z územia bývalej Juhoslávie, ktorý by odchodom do zahraničia rád urobil hrubú čiaru za svojou krvavou minulosťou. Odchádza preč, z vlastnej krajiny, opúšťajúc svoju životnú partnerku Bezaniju, páliac za sebou všetky mosty. Naproti tomu vyvstáva postava mladého naivného 20- ročného macedónskeho študenta Ivana, ktorý nezažil v živote veľa zlého, ale má pocit, že spoločenská klíma v jeho rodnej krajine nie je pre neho to pravé, preto by rád odišiel do zahraničia, očakávajúc, že tam na neho čaká svetlá budúcnosť. Odchádza s radosťou, v cudzej krajine sa mu páči, študenti, vyučujúci ale i ostatní ľudia sa mu pozdávajú. Na hodinách výuky spolu s ostatnými študentami a západoeurópskym profesorom diskutujú o tom, kto môže za zlo vo svete, kto je zodpovedný za vojnu na území bývalej Juhoslávie. Ivan je očarený profesorovými vedomosťami, správaním, imponuje mu záujem jeho idolu. Profesor je pre neho stelesnením vyspelej, modernej Európy. Ten ho pozýva k sebe domov, do luxusného, starožitnosťami zaplneného prepychového sídla (v Ivanovi evokujúcom prosperujúcu Európu), kde ho alkoholom a drogami omámi a - znásilní. Ivanovo precitnutie je ako zo zlého sna- prvé, na čo si vtedy plný bolesti a frustrácie spomenie, je jeho priateľka Vera. Vtedy precitá zo svojho naivného sna o dokonalej Európe a ponížený sa vracia domov. Sexuálne zneužitie vo filme poukazuje na paralelu: europrofesor znásilní balkánskeho študenta, metaforicky položiac básnickú otázku, či Európa neznásilnila Balkán…

Tézy
- život ako v zlom sne, zabúdanie na minulosť
- vízia „dobrej“ Európy
- otázka, na koho strane v balkánskych konfliktoch stojí Európa, kto vlastne rozdelil Juhosláviu
- o snahe balkánskych krajín vstúpiť do Európy
- na minulosť sa nedá zabudnúť
- naivná predstava dokonalej Európy

Svetová premiéra v Montreale vo víre rozpakov
Režisér filmu Antonio Mitrikeski sa bráni téze, že uvedený film patrí medzi vojnové, alebo s tematikou vojny- ako sám hovorí, ide o príbeh lásky na pozadí niekoľkých ľudských osudov- napriek tomu premiéra filmu sa konala na prestížnom Svetovom filmovom festivale v Montreale, ktorý sa konal 27.8. – 7.9.2003. Tam sa Mitrikeskeho Ako zlý sen ocitol v súťaži o hlavnú cenu spolu s dvomi pro- vojnovými filmami srbskej proveniencie: Kordón svetoznámeho režiséra Gorana Markovića získal hlavnú cenu festivalu, kým Profesionál spisovateľa a filmára Dušana Kovačevića bol ocenený hneď dvomi cenami- za najlepší scenár a tiež cenu medzinárodnej poroty filmových kritikov FIPRESCI. A práve porota FIPRESCI znosila Ako zlý sen pod čiernu zem, keď jej člen Rafael Valle Muňoz dokonca vyhlásil, že ide o najhorší film festivalu, že Kako loš son patrí k filmom, ktoré smerujú nikam a že tento film je ukážkou tých podpriemerných produkcií, aké by festivaly nemali do svojich súťaží ani zaradiť. Je treba ale uznať, že Mitrikeskeho film mal v podobe uvedených dvoch srbských diel enormne ťažkú konkurenciu. Napriek teda nie príliš dobrému štartu sa ozvali aj ďalšie festivaly, hodlajúce zaradiť Ako zlý sen do svojej prehliadky. Dá sa však povedať, že ide o štandardný film čo do kvality vytvoreného diela, na Macedónsko vcelku zaujímavý pokus zaradenia exkluzívnych „exotických“ hereckých osobností.

Zaujímavosti zo zákulisia výroby filmu
- scény Švajčiarska boli snímané v chorvátskom Záhrebe
- film mal rozpočet necelý milión euro
- honorár Roberta Englunda je obyčajne cez pol milióna dolárov, avšak v tomto prípade dokázal zľaviť zo svojich nárokov „pre dobrú vec“, podporiac tak mladú macedónsku kinematografiu, uspokojac sa aj s len symbolickou sumou odhadom asi 100 až 200 tisíc euro
- Predrag Miki Manojlović hral vo filme dokonca bez nároku na honorár, s prípadnou dodatočnou kompenzáciou v podobe percenta z eventuálnych finančných výnosov z predaja filmu
- práce na filme boli asi pol roka pozastavené, kým macedónska vláda neodsúhlasila príspevok ďalších 165 tisíc euro
- na výrobe filmu sa podieľala významná chorvátska filmárska osobnosť- Andrija Zafranović (brat známeho chorvátskeho režiséra žijúceho v Prahe Lordana Zafranovića), ktorý robil záverečný strih - A. Zafranović strihal mnohé známe balkánske filmy- Remake, Rezervni deli, Arizona dream či Gluvi barut
- režisér Mitrikeski študoval filmovú školu v Lodži u A. Vajdu, J. Kawalerowiča a Romana Polanského, kde nazbieral mnoho kvalitných skúseností a kontaktov, preto na filme Kako loš son spolupracoval s významným poľským tímom, do ktorého patril aj veľmi známy poľský kameraman Jaroslaw Szoda
- svetová premiéra filmu na festivale v Montreale bola veľkým sklamaním, predovšetkým medzinárodne uznávaná odborná porota FIPRESCI ohodnotila film ako prepadák

Údaje o filme
KAKO LOŠ SON (Macedónsko, Chorvátsko, Veľká Británia, 35 mm, 2003, 91 min.) As A Bad Dream/ Ako zlý sen
Réžia: Antonio Mitrikeski
Námet: Dejan Dukovski- dráma Mame mu ebam koj prv počna
Scenár: Antonio Mitrikeski, Dejan Dukovski, Daniela Mitrikeska
Produkcia: SEKTOR- Skopje, HORIZONT FILM- Skopje, GAMA FILM- Zagreb, MAIN FRAME Ltd. London
Producent: Vladimir Atanasov
Hudba: Anastazija
Strih: Andrija Zafranović
Kamera: Jaroslaw Szoda
Hrajú: Predrag Miki Manojlović / Šejtan, Robert Englund / profesor, Ertan Šaban / Ivan, Iskra Veterova / Bezanija, Verica Nedevska / Vera, Femi Grubi / otec Bezanije, Alma Prica / zdravotná sestra a ďalší