Ballova novela V mene otca je krátke rozprávanie o rozpade rodiny, pokazenej morálke, nevere, osamotení a šialenstve.

Na začiatku knihy ide jej protagonista na lekársku prehliadku a doktor mu radí, aby nikdy nemal žiadne deti, pretože by splodil „šelmie“ potomstvo. Tieto slová sa zdajú byť začiatkom jedného zlovestného proroctva.

Protagonista je i rozprávačom, jeho meno však nevieme, rovnako ako mená členov rodiny, ku ktorej prináleží; manželku vždy nazýva len „moja manželka“ a svojich synov „mladší“ alebo „starší“.

Hlavný hrdina si často kladie otázky a tiež na ne sám odpovedá, niekedy je dokonca odpoveď rovno otázkou. Hľadá príčiny, no ťažko ich nachádza. Často analyzuje svoje okolie: „Moji kamaráti hádam aj túžili po zachovaní svojich rodov, nechcem to spochybňovať. Čo to boli za rody? Robotnícko-roľnícke klany alkoholikov a tĺkov.“ Dochádza k záveru, že svet je tragický, poukazuje na pokazenú morálku a nestabilné rodinné prostredie.

„Už samotný názov odkazuje, že manželský konflikt, akokoľvek závažný, nie je v centre pozornosti. Tým sa stáva predovšetkým konflikt hlavného hrdinu a jeho mladšieho syna.“ (Martin Dzúr, Slovenské pohľady 9/2012). O konflikte s manželkou rozpráva bez zbytočných pocitov, je v ňom víťaz. Ten s mladším synom ho ale stále trápi a dráždi. Protagonista v ňom nevyhráva. Jeho syn stojí oproti nemu ako zrkadlový obraz, ale zrkadlo je zlomené a obraz sa nedá ľahko rozpoznať. V zrkadle syn vidí obraz otca, ktorého nepozná. Takisto otec nerozoznáva obraz oproti sebe, ani ho nechce rozoznať. Paradoxne ho preto chráni sebectvo, uzatvorenie sa v sebe samom.

Rozpad rodiny začína v priestore domu, v ktorom protagonista žije. Jeho manželka verí, že on a jeho brat zakopali v základoch domu niečo, čo je jeho príčinou. Podľa Gastona Bachelarda sú spodné priestory domu priestormi profánnymi. Nakoniec ju opustí, keď manželka začne hovoriť s mŕtvymi. Tieto ezoterické prvky sú jedným z dôkazov, že Balla celú novelu koncipoval ako filozofické rozprávanie, ako pokus nájsť boha, ale samotný názov knihy poukazuje, že tento pokus bude neúspešný; protagonista ako syn nemôže boha-otca rozpoznať, takisto ako vlastný biologický syn jeho.