Debut Michala Hvoreckého Silný pocit čistoty (1998) a následná kniha Lovci a zberači (2001) boli považované za práce nádejného mladého prozaika, ktorý do slovenskej literatúry na prelome storočí priniesol svieže nóvum. Tieto knihy boli zároveň výpoveďou človeka so snahou orientovať sa v dynamicky sa globalizujúcom postmodernom svete. V jeho nasledujúcich románových pokusoch však badať smog prvoplánového písania o hrdinoch individualistoch dezorientovaných sebou samými, ale aj medziľudskými vzťahmi konzumnej spoločnosti.

Nie je ťažké odhadnúť Hvoreckého čitateľskú základňu; ide pravdepodobne o mladých ľudí z mesta – intelektuálov a liberálov. Medzi nich patrí aj hlavná postava románu Eskorta - Michal Kirchner, hľadajúci vlastnú identitu.

Kirchner spomína na nedávne spoločenské zmeny: jeho rodina bola nútená emigrovať do Nemecka, po páde komunizmu sa však Michal vracia do Bratislavy a začína pracovať ako prostitút v eskortnej službe. Postupne sa dozvedáme množstvo detailov z jeho práce. Náznak čohosi „zaujímavého“ sa objavuje až v polovici románu, keď sa s ním chce jedna z klientiek zosobášiť. Ďalej prechádzame existenciálnou krízou až k problémom s láskou k dcére svojej obľúbenej klientky.

Hvoreckého nezmyselný príbeh je o to viac prerozprávaný priemerným štýlom. V románe chýba vzrušenie, prekvapenie, napätie. Sledujeme iba zúfalé násobenie „telenovelovej“ absurdity, napríklad keď zisťujeme, že Michalovi rodičia i starí rodičia boli homosexuáli. Knihu možno v podstate chápať ako nudný a plytký príbeh prostitúta, ktorý nakoniec pod vplyvom hormonálnych prípravkov mení pohlavie.

Tento román sa od Hvoreckého prechádzajúceho románu Plyš líši v mnohom. Autor sám hovorí: „Plyš bol doteraz mojou najvážnejšou knihou, ale v Eskorte sa vraciam k svojmu prirodzenému rozprávaniu. Do polovice je kniha humorná, rozprávaná ľahkým štýlom, až v druhej časti prichádza dráma.“ Autor sa však mýli, kniha nie je humorná, práve naopak, je nudná a ťažkopádna. Román je spleťou absurdných príbehov rôznych generácií popreplietaný akýmisi „dokumentárnymi faktami“.

Reklamný ošiaľ okolo tejto knihy klamlivo uvádza román ako autentickú sondu. Hvorecký však nedokáže vypovedať o súčasnej mladej generácii.