Ukrajina v Druhij svitovij vijni (Ukrajina v druhej svetovej vojne). Ukrajinskyj instytut nacionalnoji pamjati, Kyjiv, 2015, 28 s.

„Je veľkým víťazstvom protivníka, keď nás núti veriť tomu, čo o nás rozpráva,“ povedal svojho času francúzsky básnik Paul Verlaine (1844–1896). Je to akoby hovoril o vtieravej ruskej propagande na súčasnú rusko-ukrajinskú vojnu, ale aj o udalostiach spred 70. rokov – o druhej svetovej vojne, keď sa hovorí len a len o zásluhách Rusov na víťazstve nad nemeckým fašizmom. Zaťato sa však mlčí o podiele Ukrajiny a Ukrajincov na tomto víťazstve. A keď k tomu pridáme „ťahy“ slovenských a českých politikov – cestovať či necestovať na oslavy do Kyjeva, máme názorný obraz ako sa skresľujú udalosti druhej svetovej vojny v našich médiách. V tejto súvislosti môžeme len súhlasiť s nemeckým filozofom K. Jaspersom (1883–1969), že najhlbšie rozpory medzi ľuďmi sú podmienené ich chápaním slobody.

Viac svetla do tejto problematiky vnáša publikácia Ukrajina v druhej svetovej vojne, ktorá sa opiera o fakty, čísla a osoby. Ukrajinci v druhej svetovej vojne priniesli ľudské obete väčšie než Veľká Británia, Kanada, USA a Francúzsko spolu. Všeobecne sa hovorí o 8–10 miliónoch životov. Počet ukrajinských obetí môžeme porovnávať s počtom obyvateľov súčasného Rakúska. Počas druhej svetovej vojny sa bojové operácie dvakrát prehnali celým územím Ukrajiny. Bolo zničených 700 miest a mestečiek, desiatky tisíc dedín. Kyjev bol zničený na 85%, Charkov na 70%. Celkové materiálne škody hodnotia čiastkou 100 miliárd dolárov (podľa vtedajšieho kurzu).

V dôsledku stretu dvoch totalitných režimov boli obrovské obete medzi vojakmi, ale aj civilným obyvateľstvom. Územie medzi Karpatami a Donom sa stalo krvavou zemou. Takú cenu zaplatili Ukrajinci, a to pri nejestvovaní vlastného nezávislého štátu. Ukrajinci bojovali proti Hitlerovi a jeho spojencom v armádach Poľska a ZSSR, Kanady a Francúzska, USA a Československa, na frontoch Európy, južnej Afriky, juhovýchodnej Ázie, na Tichom a Atlantickom oceáne. Pre Ukrajincov sa vojna začala 1. septembra 1939, keď 120 tisíc Ukrajincov stretlo nacistov so zbraňou v rukách v radoch poľskej armády. Lvov a iné západoukrajinské mestá boli bombardované už v prvý deň vojny. 17. septembra 1938 Červená armáda bez vyhlásenia vojny preťala hranice Poľska. Sovietsky zväz vstúpil do druhej svetovej vojny po boku nacistického Nemecka. Sovietske vojská pomáhali Wehrmachtu prelomiť poľský odpor pod Przemyślom a Brestom. 22. septembra kapituloval Lvov. V ten istý deň v Breste sa uskutočnila spoločná nemecko-sovietska vojenská prehliadka. Aj taká je pravda. Niekedy pravda je príliš horká.

Na úsvite 22. júna 1941 nemecké vojská preťali hranicu Sovietskeho zväzu. Počas bojov pri Dubne, Lucku, Brodách sovietska armáda bola rozbitá a začala ústup k Dněpru. Ústup Červenej armády sprevádzala taktika „spálenej zeme“. Podľa slov historika Davida Stahela, autora knihy Kiev 1941. Hitler’s Battle for Supremacy in the East (Cambridge University Press 2012), táto operácia (boj o Kyjev – pozn. IJ) bola síce triumfom Hitlera, lenže práve tu, a nie pod Moskvou či Stalingradom prehral druhú svetovú vojnu. Hitler stratil čas pre svoju „bleskovú vojnu“, nepočítal s takým rozsiahlym odporom protivníka, nedokázal predvídať poveternostné podmienky, ukázalo sa, že na okupovanom území sú ťažkosti so zásobovaním munície, paliva a pod. Všetky tieto faktory mali fatálne následky pre ďalší priebeh vojny.

Publikácia sa venuje aj partizánskemu hnutiu na Ukrajine, mapuje bojovú činnosť Ukrajinskej povstaleckej armády proti nemeckým okupantom.V jednej zo záverečných kapitol publikácie sa hovorí o víťazstve, ale nie oslobodení. Po vyhnaní nacistických okupantov v októbri 1944 zavládol totiž totalitný režim. Je to zložitý obraz o vzdorovaní Ukrajincov na všetkých frontoch globálneho konfliktu, ale treba ho poznať, aby sme nezostali v omyle.