V posledných dňoch ukrajinskú kultúrnu verejnosť pobúrili udalosti, ktoré sa dejú na Kryme. Ničia sa tu knihy, ktoré sú písané v ukrajinskom a krymskotatárskom jazyku. Robí sa teda všetko, aby na Kryme zostal iba ruský jazyk. V ukrajinských médiách sa objavila správa, že na Kryme zatvorili múzeum ukrajinského básnika Leonida Vyšeslavského (1914–2002), nositeľa Ševčenkovej ceny. Slávnostné otvorenie múzea sa uskutočnilo v auguste 2013. Všetko vyzeralo tak pokojne, tak nádejne...

V tejto súvislosti som oslovil jeho dcéru – výtvarnú umelkyňu Irynu Vyšeslavskú, ktorá sa mierou vrchovatou zaslúžila o zriadenie múzea (Domu Leonida Vyšeslavského). A tu je jej mail: „Bohužiaľ, je to pravda. Myslia si, že je to Rusko a v Rusku platí zákon o ,zahraničných agentoch‘. Na Kryme som teraz cudzinkou. Mala by som sa zaregistrovať a urobiť všetko, čo s tým súvisí. Lenže mňa sa na to nikto nepýtal, ani som nebola vtedy na Kryme, keď tam prišli siedmi muži so samopalmi z Federálnej bezpečnostnej služby, vyľakali strážcu-Tatára a vyhrážali sa mu: ,Dáme ťa na dva mesiace do väzenia, až kým sa všetko nevysvetlí.‘ Ničoho sa nedotkli a odišli. Samozrejme, hneď som aj zatvorila múzeum. Odstránila tabuľu. Teraz je to súkromný dom. Nikto z tých, ktorí sa zaujímajú o históriu literatúry necestuje na Krym. Nechce sa mi bojovať s kriminalitou, ktorá tu vládne. Rozhodli sme sa počkať, kým sa všetko vráti do starých koľají. Verím, že sa to stane.“

Leonid Mykolajovyč Vyšeslavskyj napísal vyše šesťdesiat kníh poézie, prózy a prekladov. Písal po rusky a po ukrajinsky. Sám sa však pokladal za ukrajinského spisovateľa. Stačí nazrieť do vydania: Leonid Vyšeslavskyj: Ukrajinská spoveď (Ukrajinská spoviď, Vydavnyctvo Oleny Telihy, Kyjiv, 2014). Jeho diela prekladali do nemčiny, poľštiny, francúzštiny a iných jazykov. Vyšeslavskyj veľmi dobre poznal francúzsku poéziu. Prekladal diela Baudelaira, Rimbauda, Verlaina, Preverta. Zaujímavé sú jeho kontakty s ruskými futuristami. A ešte spomenieme, že bol pobúrený a nebojácne reagoval na prenasledovanie ruského spisovateľa Borisa Pasternaka (1890–1960) vedením ZSSR.

Bolo by napadlo L. Vyšeslavského, že sa voľačo také stane? Nikdy! Politológovia tvrdia, že po anexii Krymu sa svet zmenil. Áno, zmenil, len okupanti sa správajú rovnako ... ako okupanti.