Poézia. Je mnoho definícií tohto pojmu. Pre niekoho je to spôsob sebavyjadrenia, pre iných dokonca zbraň a pre ďalších zasa všetko to, čo je medzi riadkami. Ukrajinská literatúra nikdy nebola odtrhnutá od európskeho kontextu, vždy bola, tak povediac, v prúde svetových umeleckých ideí.

Povráva sa, že svetová poézia sa zriekla klasického veršovania a prešla k voľnému veršu. Ako je to v ukrajinskej poézii? Viazaný verš tu má svoju tradíciu a nezriekli sa ho mnohí súčasní ukrajinskí básnici. Lenže aj voľný verš má v ukrajinskej literatúre svoju tradíciu. Stačí si pozorne prečítať napríklad poéziu básnikov 20.–30. rokov 20. stor. Je pravdou, že voľným veršom sa zotierajú zvláštnosti národnej verzifikácie. Ale hneď treba jedným dychom dodať, že aj voľný verš má svoje vrcholy.

K týmto úvahám sme sa dostali pri čítaní básnickej zbierky súčasnej ukrajinskej poetky Oleny Husejnovej, ktorá vyšla v slovenskom preklade Mariána Hevešiho. Olena Husejnová (1979) v roku 2012 získala ukrajinskú literárnu Cenu Vasyľa Symonenka za najlepší básnický debut. Poézia Husejnovej je akýmsi sprievodcom labyrintom duše. Sú to jej vlastné zrealizované i neuskutočnené cesty. Je to tiež o vlastnom rozhodovaní. Je to snaha nielen zabudnúť, ale aj striasť sa každodenných starostí, utiecť od jednotvárností. Pobyt vo veľkých mestách je vlastne dekoráciou, ktorá ešte raz otvára pred čitateľom snahy lyrickej hrdinky: „Rím bol založený iba nato, / aby si na Španielskom námestí / v najsparnejší júlový deň / žena v sandáloch / z najjemnejšej hadej kože / máčala nohy vo fontáne.“ V mestách, v ktorých sa ocitá, ide predovšetkým o subjektívnu reflexiu. Dokonca exotika, exotika cudzích kultúr je tiež iba dekoráciou. Prostredníctvom nej sa autorka dostáva k prezentácii vlastného JA vo svete.

Vzťahy medzi dvoma ľuďmi – to je tiež cestovanie v čase a priestore. Viac záleží na samotnom cestovaní ako na bode, do ktorého sa treba dostať. V poézii Husejnovej čitateľa priťahuje nielen exotika a cestovanie, ale predovšetkým jej básnický štýl. Dominuje konštatačný voľný verš a absolútne súčasné videnie sveta, a pritom veľmi nežné prežívanie jednotlivých situácii. Vznešené a jednoduché zaznieva paralelne, lebo tak je to vlastne aj v živote. V poézii Husejnovej si treba všimnúť jemnú spätosť kategórie času. Menia sa iba mená, ale situácie, ich dôsledky sú rovnaké. Reč je o živote, jeho paradoxoch a odtieňoch, jeho zákonitostiach a náhodách. A pritom každý text je otvorený.

Prekladateľ Marián Heveši dobre pozná ukrajinskú poéziu – klasickú i súčasnú. Prekladal poéziu T. H. Ševčenka, I. Franka, P. Tyčynu, I. Drača, M. Vinhranovského, V. Korotyča, ukrajinských avantgardistov – M. Semenka, V. Poliščuka, ba aj ukrajinských básnikov na Slovensku – S. Hostiňáka, J. Zbihleja, M. Bobáka, M. Ňachajovú. Pri preklade poézie Oleny Husejnovej Heveši prejavil ohromný cit pre slovo a Spiatočný lístok v jeho preklade nesporne patrí k najlepším slovenským prekladom súčasnej ukrajinskej poézie.