Oleh Lyšeha (1949–2014) – ukrajinský básnik, dramatik, prekladateľ, publicista. Básnik, ktorého nemožno „zaškatuľkovať“, ba ani to nikdy nedovolil a pritom nesporne patril k najvýraznejším postavám súčasnej ukrajinskej poézie. 17. decembra 2014 Oleh Lyšeha zomrel po ťažkej chorobe vo veku 65 rokov.

Na začiatku bol študentský samizdat – almanach Skriňa. Potom ho vylúčili z univerzity. Zaujíma sa o čínsku filozofiu a literatúru. V rokoch 1972–1988 mal zakázané publikovať svoje diela. V roku 1989 vychádza zbierka poézie Veľký most (Velykyj mist). Z jeho ďalšej tvorby treba spomenúť zbierku poézie Snehu a ohňu (Snihovi ta vohnju), ale aj divadelnú hru Priateľ Li Bo, brat Du Fu (Druže Li Bo, brate Du Fu), zbierku esejí Flauta zeme a flauta neba a Adamo et Diana.

Lyšeha sa hlásil k básnickej tradícií Bohdana Ihora Antonyča, hoci niektorí dokonca nachádzajú istý súzvuk s básnikmi Kyjevskej básnickej školy. Iní poznamenali, že v jeho poézii je príliš veľa sujetu a deja, čo vraj nie je typické pre ukrajinskú poéziu. Vraj sa to podobá „zhustenej filozofickej poviedke“ a celá zbierka poézie to pripomína „skúsenosť redukovanej prózy“. Oleh Lyšeha však tvrdil, že poézia sa má používať v mikroskopických dávkach. A ešte dodal: „Nepíšem úžitkové básne. Mám na zreteli poéziu, ktorá vo svojej podstate je abstraktnou, lebo naozajstná poézia je abstraktná – rozpráva o všetkom.“

Ešte jedno poznanie. Lyšeha nefilozofuje v texte. Tá či iná filozofická myšlienka vzniká v dôsledku „sebakomunikácie“ materiálu. V tejto súvislosti literárny kritik Taras Pastuch tvrdí, že tvorba Lyšehu nielenže vnáša nové pravidla do ukrajinskej poézie, prózy, esejistiky, ale zároveň ponúka vzor bezprostrednej „sebakomunikácie“ prírody.

Oleh Lyšeha bol prvý ukrajinský básnik, ktorému bola udelená Cena PEN-klubu. V roku 2000 Lyšeha a James Brasfiel získali cenu PEN-klubu za preklad do angličtiny zbierky Výber z poézie Lyšehu (The selected poems of Oleh Lysheha). Členka poroty, americká poetka Rachel Hadas poznamenala, že Lyšeha nás vedie do snivého, nokturného sveta, kde tmavé stromy, zľadovatené rybníky a nepoznané bytosti predpovedajú výskyt alternatívneho vesmíru, kde je možné všeličo stratiť, ale aj nájsť.

Oleh Lyšeha sa venoval aj umeleckému prekladu. Prekladal diela Thomasa Eliota, Ezra Pounda, Davida Herberta Lawrenca, Marka Twaina, M. Lauri, Henryho Thoreaua, Sylvie Plathovej, Roberta Warrena, Johna Keatsa.

Básnici odchádzajú, poézia ostáva...