Vo veku 72 rokov zomrela 3. augusta 2013 ukrajinská poetka Iryna Žylenko. Narodila sa 28. apríla 1941. Debutovala zbierkou umeleckých čŕt Bukovynski balady (Bukovinské balady, 1964). Básnické zbierky: Solo na soľfi (Sólo na solfe, 1965; solfa – hudobný nástroj vytvorený fantáziou poetky), Avtoportret u červonomu (Autoportrét v červenom, 1971), Vikno u sad (Okno do záhrady, 1978), Koncert dlja skrypky, došču i cvirkuna (Koncert pre husle, dážď a cvrčka, 1979), Dim pid kaštanom (Dom pod gaštanom, 1982), Zbulosja lito (Odišlo leto, 1983), Ostannij vulyčnyj šarmanščyk (Posledný pouličný verklikár, 1985), Divčynka na kuli (Dievčatko na guli, 1987). V roku 1996 za zbierku Večirka u starij vinarni (Večierok v starej vinárni) bola jej udelená Národná cena Tarasa Ševčenka. V roku 2001 vydala knihu spomienok pod názvom Homo Feriens. Písala aj pre deti. Vydala päť zbierok pre mladého čitateľa. Jej deväť básní sa objavili v slovenskej antológii mladej ukrajinskej poézie Čistými rukami (Smena, Bratislava 1980) v preklade Boženy Trilecovej.

Iryna Žylenko bola majstrom básnického psychologického portrétu, básnického akvarelu. Pri tvorbe lyrického a epického obrazu významnú úlohu zohráva rytmus. Ako sa vyjadril literárny vedec Mykola Žulynskyj, jej poézia je otvorená, čistá ako spoveď, ako modlitba. Je to poézia súcitu a bôľu, dobra a lásky a hlavne – posvätná na tomto pozemskom karnevale života. V strede krutého a bezcitného davu hľadá duchovnú oporu predovšetkým v sebe.