Ako skutočný meteor na básnickom nebi by sme mohli charakterizovať poéziu ukrajinského básnika Ihora Rymaruka (1958–2008). Objavil sa v ukrajinskej poézii ako meteor a zhorel ako meteor, zanechajúc po sebe nezabudnuteľnú stopu. Zbierka Božský vietor prináša takmer všetko, čo napísal básnik v treťom tisícročí.

Ihor Rymaruk patril k popredným predstaviteľom básnickej generácie 80. rokov. Čo bolo príznačné pre túto poéziu? Elitárnosť, výrazná obraznosť, meditatívnosť, filozofická vyváženosť, vycibrená metafora. Každý z generácie týchto básnikov (V. Herasymjuk, T. Fedjuk, D. Kremiň, I. Malkovyč, P. Midjanka a ďalší) je svojrázny svojím neopakovateľným nazeraním na svet. Rymaruk bol redaktorom známeho literárneho časopisu Súčasnosť (Sučasnisť). V roku 2002 sa stál nositeľom Národnej ceny T. Ševčenka. Vydal básnické zbierky Vysoká voda (Vysoka voda, 1984), Počas sneženia (Uprodovž snihopadu, 1988), Nočné hlasy (Nični holosy, 1991), Panna Obyda (Diva Obyda, 2000, 2002), Bermudský trojuholník (Bermudskyj trykutnyk, 2007), Slza Bohorodičky (Sljoza Bohorodycji, 2009).

Literárni kritici neraz zdôrazňovali Rymarukovu snahu o časovo-priestorovú panoramatickosť v poézii. V jeho prípade ide o dve roviny: prvou je historická minulosť Ukrajiny; druhá sa vyznačuje tým, že pred čitateľom vyvstáva básnik ako prorok, ale zároveň aj ako človek, ktorý vo svojej podstate dbá najmä o to, aby prežil. Leď sa bližšie pozrieme na jeho lyrického hrdinu, ktorý vlastne stelesňuje umelca, máme pred sebou filozofa-samotára. U Ramyruka ide o o vedomý výber takejto pozície. Je to vlastne akási životná direktíva, ale aj útek od reality. To je to, čo povedal básnik Vasyľ Herasymjuk: „...aby ste sa dostali do bermudského trojuholníka, nemusíte plávať ďaleko.“ A spisovateľ Kosť Moskalec dodáva: „Či je vinný básnik, že v jeho knihe zo všetkých strán číha etická pasca slepej uličky, absurdný ‚bermudský trojuholník‘.“

Básne boli jeho súčasťou. V predslove knihy Ale je mi súdené vedno s vami letieť jeho manželka Larysa Andrijevká-Rymaruk píše: „Teraz mnohí tvrdia, že jeho život bol úplnou krížovou cestou, takým kŕčovitým rekviem. Nechcem to dementovať, pretože by sme siahli na autorovo: ‚Život spadol sťaby kríž z pliec...‘.“

Čo vlastne vie český čitateľ o básnikovi I. Rymarukovi? Veľmi málo. Aj napriek tomu, že napríklad v antológii Sólo na tětivu. Verše mladých ukrajinských básniků (Mladá fronta, Praha, 1989) nájdeme šesť básní Rymaruka v preklade Jaroslava Kabíčka. Predslov Generace osmdesátých let napísal známy ľvovský literárny vedec Mykola Iľnyckyj, ktorý aj v súvislosti s poéziou I. Rymaruka poznamenáva: „Změna tradičního způsobu života nutně vede ke změně ustáleného vnímání světa, které se zrcadlí nejen v tématech a motivech, ale i v poetice – v charakteru imaginace, struktuře žánrů a melodice rytmů. Dovršený a ,ustátý‘ celek se tříští na fragmenty a úlomky.“

Pri grafickej úprave vydania Božský vietor boli použité umelecké diela ukrajinského výtvarníka Prokopa Kolisnyka (žije a tvorí v Prešove na Slovensku), ktoré dotvárajú atmosféru tohto vydania.