Románom s kriminálnou zápletkou – od detektívnej klasiky až po súčasný triler – neotrasiteľne dominuje predovšetkým anglofónna literatúra. Keď sa však pozrieme na štatistiky predajnosti knižných sérií, iba za posledné roky celosvetovo prekonali magickú hranicu štyridsať-päťdesiat miliónov výtlačkov dvaja autori – pravdaže, každý za seba – pochádzajúci zo škandinávskych krajín. Tou prvou je trilógia Millennium – žiaľ – už nebohého Stiega Larssona zo Švédska a hneď za ním sa drží Nór Jo Nesbø so svojráznym vyšetrovateľom typu drsnej školy Harrym Holem.

V jeho románe Lovci mozgov ale tento detektív nevystupuje. Naopak, hlavnou postavou je – podľa názvu sa dá vytušiť – headhunter, teda odborník na ľudské zdroje. Roger Brown síce žije na vysokej nohe, no luxus, ktorým sa obkolesuje, predsa len zastiera odvrátenú stránku ilegálneho obchodovania s výtvarným umením. Hrdina sa hneď mení na antihrdinu, nielen preto, že ide v podstate o lupiča, ale aj na základe nepríjemných povahových čŕt vyvolávajúcich väčšmi averziu. Ani ďalšie charaktery nemožno nazvať ináč ako samoľúbymi egoistami. Príde potom vhod, keď sa vzťahy zamotajú, do príbehu vojde nevera, žiarlivosť i priemyselná špionáž nadnárodných korporácií. Z lovca sa napokon stáva prenasledovaný mozog – doslova i symbolicky – uhýbajúci sa pred guľkami, ktoré sa ho snažia zasiahnuť.

Na život a smrť. Tak predstavuje autor intrigánsky svet high society a záujmových skupín. Ani veľmi nezveličuje, len poukazuje na večné motivácie človeka: túžbu po moci, materiálnom zabezpečení a prominentnom spoločenskom postavení. To všetko v čitateľsky príťažlivom spracovaní plnom akcie a neustáleho napätia. V porovnaní s ostatnou komerčne úspešnou literárnou produkciou sa napriek tomu Nesbøovi nedá uprieť rozprávačský talent a strategické pointovanie deja. Citeľne sa inšpiruje americkou žánrovou tradíciou odohrávajúcou sa v európskych kulisách.

Slovenský preklad vyšiel v roku 2011, keď bola do kín avizovaná rovnomenná filmová adaptácia tohto románu v režijnom prevedení Mortena Tylduma.