Kreslený seriál Simpsonovci pozerajú pravidelne milióny divákov. Niektorí z nich sú filozofi a všimli si, že žlté postavičky so štyrmi prstami sa prejavujú spôsobom zasluhujúcim výraznejšiu pozornosť. V sérii kníh o populárnej kultúre analyzovanej filozofiou, vyšla antológia príspevkov o, prevažne, rodine Simpsonovcov a niektorých vedľajších postavách. Je pozoruhodné, koľkými spôsobmi sa dajú Simpsonovci interpretovať, čo vzbudzuje rešpekt k filozofom a obdiv voči tvorcom tohto vplyvného seriálu.

Homer Simpson nepochybne stelesňuje neresti, hlavne obžerstvo, pestovanú hlúposť, neustále klamanie. Jeho klamstvo, mimochodom, núti často ostatné postavičky spolupodieľať sa na ňom, aby nedošlo k zhoršeniu situácie. Okrem toho je Homer lakomý, chamtivý, zlý rodič, nevďačný kamarát, takmer alkoholik bez perspektívy v práci. Ako poznamenávajú autori, Homer nevzbudzuje v divákoch hnev, skôr ľútosť. Homer teda nie je cnostný, ale zároveň nie je ani zlý, preto ho neodcudzujeme. Predstavuje vhodný objekt na skúmanie Aristotelovho poňatia cnosti.

Ďalší príspevok sa zaoberá postojmi americkej verejnosti k odbornosti a racionalite. Hovorí o antiintelektualizme, respektíve o vzťahu k intelektuálom prostredníctvom malej Lízy Simpsonovej. Základný problém sa vytvoril okolo predstavy, že v demokracii sú si všetci rovní, k tomu sa pridal relativizmus s tvrdením, že znalosti sú chvályhodné, ale ak sa ich hocikto rozhodne kritizovať, tak objektívna pravda zrazu neexistuje. Každý názor má rovnakú pravdivostnú hodnotu. Typický príklad spochybňovania vedy nájdeme v oblasti medicíny. Lekárom dlhodobo konkurujú „odborníci“ z alternatívnej medicíny a spriaznených odborov. Darí sa im dobre. Zdá sa aj, že väčší rešpekt majú odborníci na technické a prírodné odbory ako humanitní a sociálni vedci. „Respektujeme úspěchy jiných, ale někdy se jimi cítíme ohroženi a závidíme je. Uznáváme odborníky podle toho, jak se nám to hodí.“

Filozofia pomáha pochopiť aj príčiny neustáleho mlčania batoľaťa Maggie. Trochu nečakane odpoveď ukrýva Jean-Paul Sartre. „Díky lásce a péči rodiny se začne jedinec vyjadřovat pomocí slov. Bez této rané pozornosti se uchýlí k mlčení.“ Simpsonovci nie sú modelová rodina, vzťah rodičov k deťom tu nie je vôbec vzorový, dokonca ani u Marge, lebo jej materská láska má skôr podobu starostlivosti o drahý tovar.

Ďalší dôvod mlčania Maggie spočíva v možnosti, že dosiahla stav, kedy komunikovať slovami jednoducho nepotrebuje. Koná spontánne vzhľadom k veku, nevinnosť batoľaťa presahuje možnosť jazyka. V istom zmysle by prehovor Maggie bol naplnením sna filozofie pozorovať väzbu medzi vznikom myslenia a používaním jazyka.

Pokiaľ ide o Marge Simpsonovú, s perfektným modrým účesom, jej cieľom je byť predovšetkým dobrým človekom, k čomu sa snaží viesť ostatných zo svojej rodiny, ale aj širšieho okolia. A hoci praktizuje kresťanstvo, chápe, že konanie dobra môže byť príležitostne v rozpore s oficiálnymi cirkevnými príkazmi. Tie sú zase nespochybniteľné iba pre zaslepeného veriaceho Neda Flandersa zo susedstva.

Tvorcovia Simpsonovcov si zakladajú na určitej štruktúre každého dielu. V štruktúre sú zahrnuté nevyhnutné alúzie na iné diela z vysokej a nízkej kultúry. A všetkého medzi tým. Alúzie majú svoj hlbší význam: „Zřejmou výhodou aluzí, pracujících s informacemi, které nezná každý, je posilování vztahu mezi autorem a publikem. Mezi autorem a publikem vzniká důvěrné pouto, v konečném důsledku se stávají členy klubu, kteří znají heslo.“ Niekedy majú formu hry, inokedy hádanky až výzvy vypátrať na aké dielo odkazujú. Úspešné chápanie alúzií vyžaduje „kultúrnu gramotnosť“, predpoklad, ktorý v súčasnosti prudko mizne, aj keď neexistuje všeobecná zhoda, aký je vlastne zoznam diel nevyhnutných pre dostatočné chápanie kultúry. V tejto súvislosti môžeme položiť otázku, či práve seriál Simpsonovci patrí do kultúrnej gramotnosti našich čias, alebo sú Simpsonovci prejavom kultúrnej gramotnosti, navyše špecificky americkej spoločnosti? Bez ohľadu na odpoveď, globalizačné kultúrne procesy zapríčinili, že alúziám v Simpsonovcoch dokážeme rozumieť aj v stredoeurópskom kontexte.

V knihe sa nachádza aj mimoriadne pútavá esej o nukleárnej rodine, jej oslabovaní, ale zároveň práve na modeli Simpsonovcov ukazuje legitimitu snahy udržať rodinu pokope bez ohľadu na regulatívne snahy štátu, prípadne zásahov náboženskej morálky na chod rodiny. Mimochodom, náboženstvo dotvára každodennú súčasť života žltých postavičiek v Springfielde, v tomto nepravdepodobnom meste. Možno sa zdá, že satira náboženstva zosmiešňuje jeho význam, opak je ale pravdou. Ak vezmeme do úvahy buď negatívny kontext náboženstva v médiách, prípadne absenciu tejto témy, Simpsonovci sledujú úplne opačný cieľ: kladú na náboženstvo veľký dôraz a ukazujú, že veriacimi sa nemusia byť iba fundamentalisti, ale aj obyčajní ľudia a poukazujú na fakt, že náboženstvo sa z bežného života rozhodne nestratilo.

Niektoré ďalšie témy, ktorým sa autori venujú, je napríklad vzťah humoru ku krutosti a morálke, kríza autority, rodové, dokonca aj etnické rozdelenie postáv, konvenčný model matky a ženy v domácnosti, dozvieme sa ako súvisí smútok, jazz a individualizmus.

Priaznivci satirických, niekedy až absurdných kreslených seriálov posledných rokov určite ocenia túto knihu plnú dosť špecifických pozorovaní. Jej význam môžeme vidieť aj v búraní neustále prítomných predsudkov k masovo obľúbeným dielam. V neposlednom rade ide aj popularizáciu filozofie ako takej. Možno niektorý divák Simpsonovcov skúsi pre zmenu prečítať aj originál Aristotela alebo dokonca Martina Heideggera.