Iva Kučerová vyrástla na podhubí sociálnych sietí. Už to jej dáva predpoklad osloviť masy. Z ničoho nič sa jej zachcelo písať a po úspešnom blogu vydala román Loviť, alebo nebyť (2009). Krátko nato prichádza s knihou v podobnom duchu – Nevidím, nepočujem, milujem (2009). Patrí do kategórie ženských románov od prvej do poslednej vety. Dokáže ale udržať napätie, iskrivosť príbehu a vnáša aj do tohto žánru kus spisovateľského talentu.

Kniha sa v sebe snaží skĺbiť tajomstvá úspechu porovnateľnými z príručky Ako napísať bestseller. Poodhaľuje dvere k tajomstvu (mediálny svet celebrít, svet reflektorov a jeho zákutia), je rozdelený na atraktívne krátke kapitoly, bez retardujúcich súvetí a nechýba ani sex a vzťahy, hlavný magnet na ženský elektorát.

Predpoklady úspechu sú splnené na jednotku. Preto sa netreba čudovať, že v predajnosti zamierila k topbestsellerom internetových obchodov. Iva, našťastie, nepláva iba na povrchu literatúry. Jej rozprávačský talent, napriek iba druhej knihe, je očividne vycibrený pozíciou v reklamnej agentúre. Pracuje s emóciami, ktoré dokázala vtisnúť aj vlastnému dielu.

Hlavné predstaviteľky sú od prvej chvíle čitateľné. Tá dobrá (Bia) a jej zakopnutia a kontroverzná, ktorá v tom vie chodiť (Lea). Hlavná predstaviteľka Bia, mladá, príťažlivá, v láske nemožná, sníva o svojom rozprávkovom svete, zhnusená prítomnosťou na konci knihy odlieta do (asi) lepšieho sveta. Nakoniec jej to všetci závidia. Teda Iva (opäť) stavila na typický obraz hrdinky, bez ktorej to v tomto žánri nejde.

Treba priznať, že kto nemá chuť na prostredie (vždy nepochopených) tridsiatničiek s prehajdákaným životom, knihu by mal radšej obísť.

Autorka sa v románe blysla dôkazom, že aj z otrepaných tém vie vykľučkovať zaujímavými zápletkami, prepletenými miestami sentimentálnymi príhodami (úmrtie milovaného psa). Z predchádzajúceho diela jej ostala drzosť a bez servítky zobrazuje postoje žien (Xantýp) a mužov (machov) k nim. Nadsázka a humor meniaci sa na frašku kontrastuje so slzami. Taký je svet romantických románov a Iva Kučerová splnila očakávania do poslednej bodky.

Iva nie je typ spisovateľky, ktorá si vyšliapala cestu na literárne nebo oceneniami zo súťaží. Nie je ani autorka, ktorá sa stane držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru. Patrí a bude patriť (v ďalšom práve pripravovanom románe) do radov ženských spisovateliek. Je to ale dobre, pretože jej vetné konštrukcie a zvládnutý dej sú dôkazom výrazného talentu. Tým sa Iva Kučerová v oblasti ženskej literatúry (našťastie) vymyká normálu.