Román spisovateľa Andreu De Carla Giro di vento, v preklade Obeh vetra, vyšiel v roku 2004.Tento spisovateľ patrí medzi známejších súčasných talianskych autorov. Medzi jeho najznámejšie diela patria Treno di panna, Yucatan či Pura vita. De Carlo je známy svojím intenzívnym vzťahom s prírodou, patrí medzi autorov, ktorí vo svojich dielach často opisujú život v čistej panenskej prírode a apelujú na jej ochranu. Patrí medzi aktivistov hnutia „Spisovatelia pre lesy“, ktoré patrí k hnutiu Greenpeace, a pri písaní a publikovaní svojich kníh využíva iba papiere, ktoré vznikli bez ťaženia dreva a neohrozujú tým počet stromov na našej planéte. 

Hlavnými hrdinami tohto románu sú štyria kamaráti, architekt Enrico Guardi so svojou manželkou Luisou a ich spoloční priatelia Arturo a Margherita. Táto štvorica sa vyberie spoločne s realitným maklérom Alessiom Cingarom do Umbrie na obhliadku niekoľkých vidieckych domov, ktoré by si radi kúpili, a na ktoré dostali odporúčanie od daného makléra. Cesta autom spočiatku prebieha bez vážnejších komplikácii, všetci sú v očakávaní príjazdu do Umbrie, ale podvečer zistia, že zablúdili. Ich auto zapadlo v priekope a oni nemajú žiadne indície, v ktorej časti krajiny by sa mohli nachádzať. V okolí nie sú žiadne ľudské obydlia a nastala hlboká noc. Aby toho nebolo málo, ich mobilné telefóny nemajú signál a oni sa tak s nikým nemôžu spojiť a požiadať o pomoc. Neostáva im teda nič iné, iba sa pobrať pešo istým smerom a pokúsiť sa prísť k nejakej ľudskej osade. Po istom čase putovania zazrú v diaľke svetlo a objavia celú skupinu domov stratených v panenskej prírode.

Dvere im otvorí starý indián, ktorý s nimi nekomunikuje. V dome ich posadia k stolu a dajú im večeru. Pätica stratených osôb s údivom zisťuje, že v týchto domoch býva celá skupina ľudí, ktorá žije v úplnom súlade s prírodou a vôbec nevyužíva civilizačné výdobytky. Nepoznajú elektrinu, telefóny, varia na ohni, nenakupujú, ale pestujú si vlastnú zeleninu a ovocie a chovajú domáce zvieratá. Žijú mimo civilizácie a sú so svojim zvláštnym spôsobom života spokojní, čo neuveriteľne zaráža a prekvapuje hlavných hrdinov, ktorí si svoj život nedokážu predstaviť inak ako v mestách uprostred civilizácie so všetkými potrebnými technickými zázrakmi. Hlavným vodcom tejto skupinky je tajomný Lauro a mladá žena Mirta. Pätica hrdinov sa snaží o návrat domov, ale v horách natrafí na skupinu ľudí, ktorá po nich začne strieľať a im neostáva nič iné, ako ostať dlhšiu dobu s týmito podivnými prírodnými obyvateľmi. Postupne sa navzájom spoznávajú a ich vzťahy sa stávajú stále hlbšími. Navzájom sa snažia preniknúť do myslí tých druhých a pochopiť ich zmýšľanie a život, pre ktorý sa rozhodli. Niektorým sa tento prírodný život zapáči, ostatní sa nevedia dočkať návratu medzi „starú dobrú“ civilizáciu. Medzi obyvateľmi a našimi hrdinami sa vytvorí zvláštne silné puto. Arturo sa zamiluje do Mirty a Luisa nachádza svoju spriaznenú dušu v Laurovi, čo sa vôbec nepáči jej manželovi Enricovi. Štvorica priateľov sa v závere pod tlakom emócií poháda a navzájom si vyčítajú všetky možné nedostatky, ktoré im na sebe navzájom vadia. Margherita obviní Enrica, že sa ju kedysi pokúšal zviesť, Enrico obviní ženatého Artura, že si začal s Mirtou a zároveň obviní svoju manželku Luisu z nevery s Laurom. Arturo mu to však vráti, keďže mu pripomenie jeho vlastný úlet so sekretárkou priamo pred očami šokovanej Luisy. Ich manželstvo sa teda ocitá na pokraji zrútenia. Realitný maklér Alessio si ich obzerá z diaľky a snaží sa od tejto podivnej skupiny ľudí odosobniť.

Román je napísaný jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, ale ponúka pestrý pohľad na životy štyroch rôznych ľudí. Autor opisuje typické vrtochy ľudí rozmaznaných civilizačnými zázrakmi, mestským pohodlným štýlom, ktorí sa zrazu ocitli v prírode a nevedia si dať rady. Občas sa zdá, že autor vo svojich názoroch na tieto postavičky mierne preháňa, ale napriek tomu sú jeho opisy veľmi zaujímavo a zábavne ironizované a ponúkajú pohľad na typickú obmedzenosť dnešných ľudí. Na druhej strane ponúka pohľad na ľudí, ktorí žijú v prírode a absolútne sa vyhýbajú stretu s modernou civilizáciou. Títo ľudia síce žijú v harmónii a láske k prírode, ale to neznamená, že sa medzi nimi nenájdu zvláštne povahy a prototypy podivných ľudí.

Mnoho čitateľských ohlasov na tento román bolo kritických, keďže autorovi vyčítali prílišnú banálnosť a preháňanie. Dá sa však s určitosťou povedať, že psychologický rozbor jednotlivých postáv je napísaný veľmi precízne a vykresľuje typické chyby a vlastnosti im podobných ľudí s humorom. Jednoduchý dej sa tým pádom dostáva do úzadia a neškodí dielu ako takému. Ak niekto hľadá dielo plné láskavej irónie a satiry, v tomto odľahčenom románe, ktorý však nezabúda brnknúť ani na serióznejšie stránky ľudskej povahy, nájde určite to, čo hľadal a toto dielo bude pre neho príjemným osviežením a dodá mu pekný pohľad na rozdiely medzi civilizáciami, upozorní na vzťah človeka s prírodou, ktorý je občas až príliš krehký a ponechá mu v hlave miesto na rozmyslenie, ku ktorej skupine by sa radšej pridal a či sa sám vidí ako dôstojný reprezentant danej skupiny.