V próze se setkávají příběhy dvou žen, jedné živé a jedné mrtvé, z nichž každá žije v jiné historické epoše a v jiné životní situaci. Z pohledu jejich konfrontace v ní ožívá osud hlavní hrdinky Zity a její reflexe vlastního života. Znovu se tu potvrzuje stará pravda, že aby mohl jednotllivec říct něco o sobě, velmi mu může pomoci projekční plocha – obraz druhého.
JJ
Jana Juráňová
Od novembrových zmien sa v slovenskej literatúre dosiaľ neobjavilo významné dielo, ktoré by sa kriticky vyrovnalo s domácimi dejinami fašistickej a komunistickej totality en bloc. Biele miesto na umeleckom poli, našťastie, nahrádza knižne vydaný rozhovor Jany Juráňovej s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov.
Kniha Jany Juráňovej Orodovnice zaujme silnou výpoveďou i silou oduševnenia. Prináša príbehy niekoľkých žien z jednej rodiny a cez ne sprostredkovane i príbeh doby (Slovensko od čias klérofašistického vojnového štátu), jej ideológií a ich presahov do súkromia.
Najnovšia kniha Jany Juráňovej potvrdzuje, že ide o autorku s feministickým názorom, ktorý nekompromisne určuje podobu sveta jej textov. Témy, jednotlivé situácie a postavy svojich próz vtesnáva do striktne vymedzených rámcov a nepopustí pritom ani o milimeter.
Zvykli sme si na pietny a úctivý prístup k tomu, o čom sme sa učili v škole. Zvlášť keď sa to týka tvorcov národnej kultúry, kodifikátorov spisovného jazyka a bojovníkov za národné práva. V ostatnom čase však nielen výskum, ale aj literatúra začala demaskovať velikánov, búrať pomníky a ukazovať dejateľov ako obyčajných ľudí. V tomto trende pokračuje aj Jana Juráňová vo svojej najnovšej knihe Misky strieborné, nádoby výborné.
