Zbierka Paper back (2013) je debut básnika Tomáša Straku, ktorý vydal na vlastné náklady – nestojí za ním síce žiadna vydavateľská značka alebo mohutné PR, poskytol však sám sebe týmto krokom malé nakopnutie: „Je nielen básnikom, ale aj výtvarníkom a zenovým mníchom z Košíc. Je organizátorom a spoluorganizátorom niekoľkých literárnych večerov a čítaní, a snaží sa osobne so svojou tvorbou zoznamovať Česko-Slovensko, rozdelené hlúpymi hranicami,“ ako o sebe sám autor píše. „Je básnikom pera, štetca i písacieho stroja. K množstvu básní vytvára vlastné ilustrácie a recituje aj do živej hudby.“

Náčrt revolverov na obálke symbolicky vstrebal perspektívu slova, verša vo funkcii zbrane, avšak samotný názov Paper back neposkytuje skonkrétnenie tematického zamerania. Zdá sa byť len neutrálnym konštatovaním – paperback ako brožovaná forma knihy. Básnik sa samotným názvom zbierky nevyhradzuje voči nikomu a ničomu.

„Bojuje“ sa naozaj v širokom spektre tém. Už len samotné názvy básní – ktoré nie sú zoradené podľa imaginárneho kľúča – ponúkajú čitateľovi lákavé „destinácie“ myšlienkových prúdov – D´BYT DŽENEREJŠN, SMUTNO, 7-ročný, VLAK, DÉMON, Poloha na Bukowského, PSYCHÉ, Peklá, PRÍSLOVIA SAMSÁRY, Automatum absurdum a iné. Formálne sa v nich neaplikuje iba pravidelná veršová kompozícia, práve naopak, prevažujú básne s nepravidelným strofickým členením, voľným veršom, dokonca sa objavujú aj básne v próze. V básnikovom zdanlivom kompozičnom chaose je zreteľne viditeľný onen „boj“ – rebélia nielen po stránke obsahovej, ale aj vizuálnej. Útočí na všetky zmysly čitateľa. Chce zaujať formou a korešpondujúcimi ilustráciami, šokovať priamosťou textu, pokúša sa ukázať druhú stranu sveta, ten svet, v ktorom je „DÉMONOM, ktorý chce všetko nechať tak & odísť do sveta, kde DÉMON smie byť človekom v človečenstve ľudí & polozvrhlých bastardov, ktorých tak veľmi nenávidí táto doba!“

Autorova poetika sa nebráni využívaniu vulgarizmov či pejoratívnych pomenovaní. Ich funkcia v texte je jasná – zdôrazniť, vehementne degradovať status veci. Básne sú temporálne, odkazujú svojimi obrazmi na 21. storočie, a objavíme v nich aj explicitné odkazy na osobnosti literárneho, filozofického a náboženského života (Bukowski, Ginsberg, Hirax, Matkin, Kierkegaard, Descartes, Sokrates, Budha, Gándí, Ježiš).

Autorov lyrický subjekt v básňach neexistuje nezávisle od autora, ale autorské „ja“ sa doň vedome štylizuje, až napokon splynú v homogénnu bytosť, ktorá nezatajuje priamu autorskú zaangažovanosť. Intímna výpoveď lyrického subjektu sa nevzťahuje iba na spoločenské otázky a dilemy mladého človeka 21. storočia, ale analyzuje aj lásku a disproporcionalitu zážitku, ktorý poskytuje milovanie a na druhej strane „šukanie v trojke do zadku“. Debutová zbierka Tomáša Straku prináša svojský postoj intelektuála, ktorý sa v dnešnej spoločnosti necíti byť vo svojej koži a ani sa s ňou v konečnom dôsledku stotožniť nechce. Hľadá cestu „von“, preč z masového mainstreamu a pravidiel, ktoré boli od počiatku nastavené nesprávne. Proti tým, ktorí vytŕčajú o hlavu z davu. A na toto hľadanie pozýva aj čitateľa.