M. je Marisia. Mladá žena na hranici dievčenstva a dospelosti, ktorá po smrti matky hľadá miesto, kde by patrila. A ako to často býva, domov nie je miesto, ale ľudia, ktorý ho tvoria.
SŽ
Svetlana Žuchová
Písanie ju neuživí a lekárske povolanie ju baví. Zdanlivo je všetko jasné. Svetlana Žuchová však nechce, aby sa z písania stal len koníček, no pri zamestnaní na plný úväzok má času na tvorbu chronicky málo. Zatiaľ to vyzerá tak, že ľahšie napíše ďalšiu kvalitnú knihu, ako vyrieši svoju veľkú životnú úlohu.
Po globalizovanej všehochuti debutu Dulche de leche prichádza Svetlana Žuchová vo svojej útlej próze s komorným príbehom o samote, pocite „cudzinectva“ a pálčivej túžbe to všetko prekonať. Ani tentoraz sa však autorka nerozhodla svoje rozprávanie situovať do našich končín.
Osem poviedok Svetlany Žuchovej ukazuje, že ich autorka si rada predstavuje a rada sníva, že má potešenie z hry, ktorú si sama vymyslí. Vo svojich prózach sa pohráva s príbehmi, postavami i rozprávačskými postupmi, sem-tam i s čitateľmi...
