Ocenění pro Oksanu Zabužko
Jednu z nejprestižnějších literárních cen Ukrajiny – Národní cenu Ukrajiny Tarase Ševčenka, založenou v roce 1961 – v kategorii literatura, publicistika a žurnalistika získala básnířka, prozaička, esejistka a literární vědkyně Oksana Zabužko. Tvorba této autorky je známá i za hranicemi Ukrajiny díky odvaze až provokativnosti, se kterými nahlíží ukrajinskou společnost. Oksana Zabužko se letos zúčastní také pražského veletrhu Svět knihy a ukázka z jejího posledního románu zazní na Noci literatury.
Jednu z najprestížnejších literárnych cien Ukrajiny – Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka (Ševčenkova cena), ktorá bola založená v roku 1961 – získala v nominácii Literatúra, publicistika a žurnalistika poetka, prozaička, esejistka a literárna vedkyňa Oksana Zabužko. Cenu už tradične udeľuje prezident Ukrajiny na začiatku marca pri príležitosti výročia narodenia Tarasa Hryhorovyča Ševčenka. (Autorka se letos zúčastní pražského knižního veletrhu Svět knihy a ukázka z jejího posledního románu zazní na letošní Noci literatury.)
Súčasná ukrajinská ženská umelecká próza se môže pochváliť, že nikdy nebola taká silná a výrazná ako dnes. Nesporne k tomu prispieva svojou tvorbou aj Oksana Zabužko (1960), ktorá patrí k najprekladanejším autorkám.
Zaraďujú ju do generácie tzv. osemdesiatnikov (vstúpili do literatúry v 80. rokoch minulého storočia). Do literatúry vstúpila zbierkou básní Travnevyj inij (Májová inovať, 1985). Z ďalších jej básnických zbierok spomenieme – Dyryhent ostanňoji svičky (Dirigent poslednej sviečky, 1990), Avtostop (Autostop, 1994). Vo svojej próze, ale aj v literárno-vedeckých prácach a esejistike búra isté doterajšie stereotypy, čím vlastne provokuje čitateľa a núti ho pozerať a hodnotiť isté javy z iného zorného uhla. Takto by sme mohli hovoriť o jej románe Poľovi doslidžennja ukrajinskoho seksu (Terénny výskum ukrajinského sexu, česky Polní výzkum ukrajinského sexu, 1996), ktorý sa stal bestsellerom, a to aj vďaka tomu, že celkom otvorene mapuje situáciu v Ukrajine po rozpade Sovietskeho zväzu, otvorene hovorí o pozícii ukrajinskej inteligencie a vôbec o ukrajinskej mentalite. Román vyšiel v mnohých európskych jazykoch. V roku 2001 ho do češtiny preložila Rita Kindlerová, ktorá o päť rokov neskôr preložila taktiež zbierku poviedok Sestro, sestro a v roku 2013 obsiahly román Muzej pokynutych sekretiv (Múzeum opustených tajomstiev). Práve za tento román získala O. Zabužko v roku 2013 poľskú literárnu cenu Angelus.
Odvážne, ba až provokujúce, ale zároveň veľmi erudované sú jej literárnovedné práce: Filosofija ukrajinskoji ideji ta jevropejskyj kontext: Frankivskyj period (Filozofia ukrajinskej myšlienky a európsky kontext: doba Ivana Franka, 1992), Ševčeniv mif Ukrajiny: sproba filosofskoho analizu (Ševčenkov mýtus Ukrajiny: pokus o filozofický rozbor, 1997), Notre Dame d’Ukraine: Ukrajinka v konflikti mifolohij (Notre Dame d’Ukraine: Lesja Ukrajinka v konflikte mytológií, 2007). V každej z nich je nový pohľad na tieto osobnosti ukrajinskej literatúry.
Oksana Zabužko nezaháľa. Stretnete sa s ňou na stránkach ukrajinských novín a časopisov, počujete v rozhlase, môžete sledovať jej vystúpenia v televízii, kde prezentuje svoj jasný a zásadový občiansky postoj.
Foto archiv Rity Kindlerové