Nové stránky zo života B. I. Antonyča
Literárni vedci neraz zdôrazňovali, že Bohdan Ihor Antonyč je jeden z najzáhadnejších ukrajinských básnikov. Možno práve tento rozmer podnietil básnika, prozaika, predstaviteľa tzv. „postšesťdesiatnikov“ v ukrajinskej poézii, disidenta, politického väzňa, ale predovšetkým veľkého milovníka poézie B. I. Antonyča Ihora Kalynca k napísaniu knihy.
Mnohí literáti tvrdia, že osobnosť a tvorba ukrajinského básnika Bohdana Ihora Antonyča (1909–1937) vyvolávala už počas jeho života rozporuplné reakcie, ba stretneme sa s nimi aj po básnikovej smrti. Zdá sa nám, že nie je na tom nič divné, veď predsa šlo o básnika, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil mnohé ďalšie generácie ukrajinských básnikov. V súčasnosti môžeme z rôznych pohľadov analyzovať básnickú tvorbu Bohdana Ihora Antonyča. Pred literárnym kritikom sa otvára podivuhodný duchovno-etický priestor a to napríklad aj tým, že jeho básnický svet je unikátnym spojením mýtu, predstáv s realitou. Literárni vedci neraz zdôrazňovali, že Bohdan Ihor Antonyč je jeden z najzáhadnejších ukrajinských básnikov.
Možno práve tento rozmer podnietil básnika, prozaika, predstaviteľa tzv. „postšesťdesiatnikov“ v ukrajinskej poézii, disidenta, politického väzňa, ale predovšetkým veľkého milovníka poézie B. I. Antonyča Ihora Kalynca k napísaniu knihy. V roku 2010 vychádza jej prvé vydanie. Bol to pokus o zhrnutie do jedného celku známe, málo známe, ba aj celkom neznáme fakty zo života B. I. Antonyča. Onedlho vychádza druhé opravené a doplnené vydanie Kalyncovej knihy. Prvé vydanie obsahuje 140 strán, druhé vydanie z roku 2011 276 strán. Druhé vydanie bolo podnietené nielen objavením nových faktov zo života básnika, ale aj neobyčajným čitateľským záujmom o prvé vydanie. V predslove S radosťou k čitateľom Ihor Kalynec píše: „Samozrejme, že pri čítaní týchto materiálov k biografii Antonyča pozorný čitateľ zacíti aj slabé miesta alebo nedostatočne ozrejmené, lenže ja aj naďalej počítam s tým, že možno sa niekto ozve a pomôže doplniť prázdne miesta. Nie je to posledná bodka, spolieham sa na malý zázrak.“ Druhé doplnené a opravené vydanie obsahuje napríklad takéto kapitoly: Detstvo, Gymnázium, Krúžok ukrajinistov, Antonyčovci v Bortjatyne, Publikácie, Opera Dovbuš, Tvorivý proces, Priatelia, Choroba, Pohreb, Hrob, Snúbenica, Archív. Prínosom sú články Dmytra Bučynského, Valerjana Revuckého, Iryny Kalynec, Ivana Hrečka, listy Oľhy Olijnyk do Josyfa Kladočného a Mikuláša Nevrlého, dokumenty KGB. Autor sa v knihe odvoláva na poznatky ukrajinských literárnych vedcov na Slovensku – Mikuláša Nevrlého a Mikuláša Mušinku, básnika a prekladateľa Milana Bobáka a ďalších, ktorí sa zaoberali životom a tvorbou Bohdana Ihora Antonyča.
Niekoľko slov k recepcii tvorby B. I. Antonyča na Slovensku a v Česku. V tejto súvislosti sa priam núkajú slová literárnej vedkyne, prekladateľky Valérie Juríčkovej: „... s nálepkou „buržoázneho nacionalistu“ bol jeho odkaz na niekoľko desaťročí ukrytý v pivniciach archívov a jeho dielo mohlo na Ukrajine vyjsť prvýkrát až v 1967, teda po tom, čo existovali jeho knižné vydania v Krakove, Prešove a New Yorku a svetová ukrajinistika ho zaraďovala na popredné miesto medzi ukrajinskými básnikmi. Slovensko sa práve v tomto smere môže popýšiť dvoma prvenstvami. Pri príležitosti tridsiateho výročia básnikovej smrti vyšlo v Prešove prvé súborné vydanie diela B. I. Antonyča, v ktorom (na rozdiel od predchádzajúceho krakovského) nájdeme úplnú reedíciu jeho piatich vydaných zbierok, ako aj spomienky jeho súčasníkov, úryvky z listov a literárnokritické príspevky, hodnotiace jeho tvorbu. O desať rokov neskôr vychádza v Košiciach vo Východoslovenskom vydavateľstve v edícii Lipa prvé knižné vydanie prekladu básní B. I. Antonyča (prvé inojazyčné knižné vydanie na svete vôbec) pod názvom Očarený pohan. Poľský preklad sa objavuje až v roku 1981. Trojicu existujúcich knižných vydaní uzatvára anglický preklad M. Rudman a P. Nemser, ktorý vyšiel v roku 1977 v New Yorku.“ (Valéria Juríčková: Texty Bohdana Ihora Antonyča v slovenskom preklade. In: Krídlatý vietor (Bohdan Ihor Antonyč a Slovensko), ZRUSR, Prešov 2009).
Dodáme, že básne B. I. Antonyča v knižnom vydaní Očarený pohan preložil slovenský básnik Ľubomír Feldek, ktorý v rozhovore autorovi týchto riadkov takto hovorí o Antonyčovej poézii: „Antonyč oslovuje a bude oslovovať nielen slovenského, ale každého čitateľa poézie, včera, dnes a zajtra – on vedel, čo je to poézia. Na svete sa vyskytujú stovky a tisíce básnikov, ale zaujímavé je, že väčšinou tápajú, iba niekoľkí to vedia tak bezpečne ako Li-Po, Chajjám, Jesenin, Antonyč, Lorca... Antonyč má iba tú smolu, že sa narodil v regionálnom zákutí... Inak by celý svet už dávno vedel, že to bol jeden z najväčších moderných lyrikov...“
Prvý český preklad poézie Bohdana Ihora Antonyča sa objavuje v roku 1938 v časopise Lumír (roč. 65, 1938, č. 9–10). Je to báseň Přísnost víry v preklade Š. Rohličkovej. Časopis Slovanský přehled (29, 1937, s. 226) v rubrike Nekrology prináša 11-riadkovú správu o smrti ukrajinského básnika Bohdana Ihora Antonyča. Autorom príspevku je A. Žyvotko. Ten istý autor o význame a mieste B. I. Antonyča v ukrajinskej literatúre pojednáva v júnovom čísle Slovanského přehledu za rok 1937 v článku Ukrajinská literatúra poslední doby mimo USSR. V roku 1948 časopis Panorama (23, č. 3–4, s. 18, 19) uverejňuje básne B. I. Antonyča – Zpěv bubnů a Skok o tyči v preklade Marie Marčanovej. Časopis Světová literatura (č. 1, 1990, s. 103–111) publikuje Antonyčove Rotace v preklade Jaroslava Kabíčka (1931–1996) a s predslovom Bohdana Zilynského. Knižný výber poézie B. I. Antonyča vychádza v roku 2009 pod názvom Zelené evangelium v preklade Tomáša Vašuta a Jaroslava Kabíčka.
V knihe Známe i neznáme o Antonyčovi sa I. Kalyncovi podarilo vniesť nové „kamienky“ do mozaiky života B. I. Antonyča. A pritom vydanie pôsobíako otvorená kniha, ktorá čaká na ďalšie ozrejmenie stránok života ukrajinského básnika.