Je niekoľko dôvodov, aby sme priblížili toto vydanie slovenskej a českej čitateľskej verejnosti. V roku 1919 Bohdan Ihor Antonyč žil niekoľko týždňov na Slovensku, v mestečku Medzilaborce. K hlbšiemu poznaniu života a tvorby Antonyča nesporne prispelo vydanie Prstene mladosti (Persteni molodosti), ktoré zostavil popredný slovenský ukrajinista Mikuláš Nevrlý a vyšlo v roku 1966 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, oddelení ukrajinskej literatúry v Prešove. Na Ukrajine sa o tomto autorovi nesmelo hovoriť a vydávať ho. Až v roku 1967 vychádza na Ukrajine prvý výber z jeho poézie. V roku 1976 vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach vychádza knižné vydanie poézie Antonyča Očarený pohan v preklade Ľubomíra Feldeka. Ide o prvé inojazyčné knižné vydanie poézie tohto spisovateľa na svete vôbec! A v neposlednom rade je to podnetný projekt aj pre slovenských a českých vydavateľov.

Prvý český preklad poézie Bohdana Ihora Antonyča sa objavuje v roku 1938 v časopise Lumír (roč. 65, 1939, č. 9–10, s. 426). Je to báseň Přísnost víry v preklade Štefy Rohlíkovej. Časopis Slovanský přehled (29, 1937, s. 266) v rubrike Nekrology prináša 11-riadkovú správu o smrti ukrajinského básnika Bohdana Ihora Antonyča. Autorom príspevku je A. Žyvotko. Ten istý autor o význame a mieste B. I. Antonyča v ukrajinskej literatúre pojednáva v júnovom čísle Slovanského přehledu za rok 1937 v článku Ukrajinská literatura poslední doby mimo SSSR. V roku 1948 časopis Panorama (23, č. 3–4, s. 18,19) uverejňuje básne B. I. Antonyča Zpěv bubnů a Skok o tyči v preklade Marie Marčanovej. Časopis Světová literatura (č. 1, 1990, s. 103–111) publikuje Antonyčove Rotace v preklade Jaroslava Kabíčka. Knižný výber poézie Antonyča vychádza pod názvom Zelené evangelium v preklade Tomáša Vašuta a Jaroslava Kabíčka až roku 2009.

O tvorbe Bohdana Ihora Antonyča sa toho už veľa popísalo. Boli vydané monografie, plné vydanie jeho diel a predsa neprestáva jeho tvorba aj naďalej priťahovať ako „tajomný kvet plesnivca“ (Mykola Iľnyckyj). V súčasnosti môžeme z rôznych pohľadov analyzovať básnickú tvorbu Antonyča. Pred literárnym kritikom sa otvára podivuhodný duchovno-etický priestor napríklad tým, že jeho básnický svet je unikátnym spojením mýtu, predstáv s realitou.

Kniha Antonyč vid A do Ja (Antonyč od A po Z) je knihou pre rodinné čítanie, tvrdí jej zostavovateľ – mladý literárny vedec Danylo Iľnyckyj (1986). Stredobodom jeho vedeckého skúmania a sférou vedeckého záujmu sú dejiny ukrajinskej literatúry 20. storočia; umelecká a intelektuálna tvorba Antonyča; textový aspekt skúmania jeho tvorby; recepcia Ivana Franka v medzivojnovom období; psychológia umeleckej tvorby. D. Iľnyckyj bol zostavovateľom plného vydania Antonyča, ktoré vyšlo v roku 2009 vo ľvovskom vydavateľstve Litopys.

V súvislosti s prípravou textu k vydaniu Antonyč od A po Z Iľnyckyj poznamenáva, že dopingom pre básnika boli pamäť, predstava a vrodená schopnosť pracovať s nimi. Pamäť – to je reaktualizácia detstva. Dieťa absorbuje dojmy a potom počas celého života dochádza k ich prehodnocovaniu.

Kniha je aj o tom, ako bol Antonyč malý, čo ho zaujímalo, ako sa vychovával, čo bolo pre neho v tom čase dôležité, ale taktiež o jeho schopnostiach zostať v dospelom veku „dieťaťom so slnkom vo vrecku“. Potvrdili to svojimi ilustráciami a celkovou grafickou úpravou vydania Ľudmyla a Volodymyr Steckovyčovi, keď povedali, že ich cieľom bolo porozprávať príbehy a kľúčovou témou tejto „abecedy-encyklopédie“ je Antonyč ako dieťa.

Po knihe siahnu nielen deti, ale aj dospelí (od 6 do ... rokov). Je celkom normálne, že dobrá detská kniha záujme aj dospelého čitateľa. Antonyč od A po Z – je takou knihou. Keď ju čítate, máte dojem, že Antonyč je kdesi celkom nablízku. Autorom vydania sa podaril zámer – aby sa mladí čitatelia nielen zoznámili s Antonyčom, ale aby sa stál ich obľúbeným spisovateľom.