Približně desať rokov po vydaní odbornej práce Bosna a Hercegovina. Historie nešťastné země (nakladatelství Doplňek, Brno 1995), prichádza jej autor, historik a špecialista na dejiny Bosny a Hercegoviny PhDr. Ladislav Hladký, CSc. s podstatne prepracovanejšou publikáciou, rovnako zaoberajúcou sa historickými otázkami a špecifikami tejto krajiny.

Ako sám autor vo svojom úvode poznamenáva, v tejto práci však patrí (na rozdiel od jeho predchádzajúceho diela) hlavná pozornosť problematike tzv. bosenskej otázky, s presnejším časovým vymedzením a zameraním na posledné dve kompletné storočia. Je navyše pravdou, že samotná autorova snaha a úsilie o neustále osobné profesné sebazdokonaľovanie sa na poli výskumu v uvedenej oblasti histórie, ako i značný, desaťročný časový odstup od vzniku predchádzajúcej publikácie, priniesli pozitívne výsledky čo do kvality obsahu, formy i spôsobu komunikácie s čitateľom. Autorom predkladaná práca už nie je ladená až tak vedecko- populárne, čo síce zmenší dosah na veľkosť čitateľskej základne, to však ide na úkor špecifikácie témy, ktorou je tzv. bosenská otázka- tá bola účelovo vytiahnutá do popredia a stanovila tak smer autorovho náhľadu na problematiku.

Na druhej strane, v súčasnosti je veľmi populárny práve tento zorný uhol- tzv. bosenská otázka, čo vlastne znamená náhľad na bosniansku problematiku minulosti, ale i súčasnosti vzhľadom na definície pozícií predovšetkým v nie práve jednoduchom troj- národnom spolužití bosnianskych Chorvátov, Srbov a Moslimov (Bosniakov). Táto otázka je tak už dopredu zadefinovaná skôr pre historikov žijúcich a pôsobiacich mimo územia Bosny a Hercegoviny, keďže logicky práve odlišné prístupy k tejto téme vo vnútri krajiny prinášajú odlišnosti a spory. Domáci historici, v závislosti na príslušnosť k tej- ktorej entite (chorvátskej, srbskej či bosniackej), majú veľmi rozdielne prístupy k hodoteniu dejinného vývoja Bosny. Dokonca i prax v krajine je v súčasnosti taká, že každá z týchto troch entít sa už od základnej školy vzdeláva z úplne iných učebníc histórie, a rozhodne, tieto náhľady na dejinné udalosti sú vzájomne úplne odlišné, ak nie priamo protichodné.

Český historik Ladislav Hladký sa v knihe v celkovo šiestich kapitolách samozrejme vracia k celému historickému vývoju tejto krajiny, avšak dôraz kladie, ako už bolo spomenuté, predovšetkým na posledné dve storočia- 19. a 20., kedy sa udialo najviac dôležitých formovacích procesov, majúcich zásadný vplyv práve na vznik celej rady problémov, sporov a treníc medzi entitami. Pretože história do tej doby aj samotným týmto entitám slúži už len na akési doplnenie ich populistických a propagandistických tvrdení o nadradenosti toho- ktorého etnika z pohľadu staršieho dejinného vývoja. Zo staršich období si tak domáci (nielen) historici vytiahnu to, čo sa im pre ich tézy hodí.

Preto sa dá očakávať, ze autor knihy Bosenská otázka v 19. a 20. století nebude mať v tomto smere tak veľmi zviazané ruky a podá objektívny a ničím nezaujatý postoj k problematike. Doteraz publikované práce Dr. Hladkého to i jasne potvrdzujú a nie je tomu inak ani teraz. Štandardný európsky pohľad prináša históriu krajiny takú, aká skutočne bola a so všetkým, čo k nej patrilo.

Na čo sa však oplatí v knihe pozrieť predovšetkým, je posledná kapitola „Bosna a Hercegovina po Daytonu“, ktorú z pochopiteľných dôvodov vo svojej predchádzajúcej práci z roku 1995 autor ešte nemohol v celistvosti rozvinúť. Táto kapitola je zrejme najzaujímavejšia, pretože pre české prostredie ucelene prináša poznatky z rôznych oblastí, ktoré buď ešte neboli do takej miery takto knižne súhrnne publikované (kde okrem štatistických údajov zaujmú i ďalšie kulturologické, politologické, ale i technické informácie), alebo boli len úzko profilované na tú- ktorú výskumnú oblasť.
Okrem kapitol zameraných hlavne na histórický vývoj Bosny a Hercegoviny táto vedecko- výskumná publikácia obsahuje ešte i kapitolu „Bosenská otázka a historiografie“, kde okrem najdominantnejšie rozoberanej problematiky bosnianskej otázky dostáva priestor i pojednanie o postoji českej historiografie k bosnianskym dejinám. Do pomerne podrobného rozboru prác vzniknuvších na českom území, medzi ktoré nepatria len publikácie (a články v periodickej tlači či zborníkoch publikované) historiografické, ale taktiež kulturologické a etnologické, sa autor pustil zrejme vzhľadom na jeho výskumnú profiláciu, ktorá nie je len úzkoprso historicky zameraná, ale postihuje i ďalšie oblasti s dejinami neodbytne súvisiace.

Dielo akademika Hladkého Bosenská otázka v 19. a 20. století teda môže do určitej miery dostatočne poslúžiť aj ako suplujúca náhrada za doteraz v českom prostredí nenapísané a pomerne chýbajúce samostatné a ucelené dejiny Bosny a Hercegoviny. Tie však v blízkej budúcnosti, dúfajme, za spoluautorstva Dr. Hladkého, uzrú konečne svetlo tohto sveta.  

Hladký, Ladislav: Bosenská otázka v 19. a 20. století
Obsah:
Úvod
Bosenská otázka a historiografie
Specifika Bosny a bosenských dějin
Bosna ve starším období svých dějin (do konce 18. století)
Bosna na konci osmanské éry a pod rakousko- uherskou správou
Bosna a Hercegovina v tzv. královské Jugoslávii
Bosna a Hercegovina za druhé světové války
Bosna a Hercegovina v tzv. Titově Jugoslávii
Bosna a Hercegovina v období rozpadu jugoslávské federace a v průběhu války (1992-1995)
Bosna a Hercegovina po Daytonu
Závěrečné shrnutí
Summary
Prameny a literatura
Seznam zkratek