Všetky tri texty zväzku pochádzajú z neskoršieho obdobia Eliadeho tvorby, keď už dávno stratil ambície stať sa slávnym aj ako prozaik. Téma, ktorá texty prepája, je „teror histórie“ a držiteľmi posolstva sú Rumuni.
TM
Tamara Mikulová
Poloautobiografický příběh literáta, který se pro nedostatek úspěchu živí jako učitel rumunštiny v dělnické čtvrti, lze číst jako mapování různých stádií vědomí jediného člověka, jejich vzájemného prostupování a ovlivňování. Odklon od umělecké literatury vede jeho hlavního hrdinu k paradoxnímu závěru: je třeba nepsat fikci, ale „skutečnou“ literaturu, literaturu jako evangelium.
Dan Duță svojimi prvými dvomi básnickými zbierkami Krajiny, Lety a Diktáty a Plechové citáty, mindráky a lidská práva: aneb Ženatý s nezávazky prodám narozeně mrtvou milenku (zn.: Obnošenou) prejavuje kus odvahy a to nielen preto, že sa s vervou pustil do písania básní po česky. Odvážne vystavuje svoje vnútro a demaskuje svet, aby narušil naše stereotypné predstavy. A tomu všetkému vládne predovšetkým gesto absolútnej slobody umeleckej tvorby, také markantné v Duţovom diele.
Nadčasový soubor pěti povídek je nejvýznamnějším dílem zřejmě nejlepšího současného rumunského autora. Jeho osobitý, těžko definovatelný styl svědčí o opožděné, ale tvůrčí recepci postmoderní poetiky v Rumunsku.
Tajomstvo doktora Honigbergera aj Noci v Šúrámpure možno považovať za Eliadeho najautobiografickejšie texty v rámci celej jeho fantastickej literatúry. Napriek tomu bolo by falošnou stopou brať ich doslovne, pretože Eliadeho biografia sa tu odráža práve v spirituálnej rovine, texty sprostredkúvajú jeho duchovnú skúsenosť.
Rumunský religionista, filozof, znalec mýtov, spisovateľ a esejista Mircea Eliade (1907–1986) bol v totalitnom Československu z politických dôvodov (ako „emigrant“ na Západ) skôr trpený ako forsírovaný, aj to iba ako spisovateľ, nie ako vedec. Veď religionistika, ktorou sa tento širokospektrálne orientovaný bádateľ fundamentálne zaoberal, bola v tých časoch „idealistickou pavedou“.
Zborník Ipostaze ale identităţii româneşti (Podoby rumunskej identity) je publikáciou, ktorá vyšla ako výstup tretej medzinárodnej konferencie rumunistických štúdií, organizovaných každé dva roky na pôde Ústavu románských studií FFUK v Prahe (oddelenie rumunistiky). Dielo vyšlo predovšetkým vďaka úsiliu Libuše Valentovej, hlavnej organizátorky sympózia a editorky zborníka.
Svätojánska noc je zároveň jeho pokusom o totálny (dokonalý) román, prvý svojho druhu v rumunskej literatúre. Eliadeho štýl je strohý, zrozumiteľný, nepsychologizujúci; so snahou priblížiť sa klasickému typu rozprávania, príznačnému pre mytologické príbehy.
