Dráždivý červený obal, provokatívny názov a hlavne agresívna reklama - asi tak sa na prvý pohľad môže javiť najnovšia slovenská poviedková antológia. Označená ako ”dvojpohlavná”, pretože do nej svojimi poviedkami prispeli rovnako ženy ako aj muži.

Sex po slovensky, to nie je žiadne starosvetské ”amor diktoval, lásku spisoval”, tu sa ide rovno na vec, t.j. na sex. A tak je prípadný čitateľ vyzvaný agilným vydavateľstvom do vskutku ”originálnej” súťaže. Stačí odpovedať na otázku, koľko súloží je v knihe Sex po slovensky a môžete vyhrať víkendový pobyt pre dve osoby v hoteli Hubert v Tatrách. Najzaujímavejšou na tejto hlúposti je definícia upresňujúca pravidlá: ”Za súlož v tomto prípade považujeme sexuálny akt medzi dvoma literárnymi postavami, ktorý sa odohráva v akomkoľvek prostredí a za akýchkoľvek okolností. Za súlož nepovažujeme spomienky na sex, rozprávanie o sexe alebo sexuálne predstavy jednotlivých literárnych postáv.” Preto, milý čitateľ, hor sa do počítania, odmena možno čaká práve na teba. Nebyť týchto sprievodných komerčných stupidít, zážitok z knihy je oveľa príjemnejší. Lebo, a to treba otvorene povedať, dotyčná antológia je po skúsenostiach s kŕčovitými zborníkmi z poviedkových súťaží celkom príjemným prekvapením. A v podstate pohodovým čítaním.

18 poviedok od 19 autorov (vo dvojici sa predstavili opäť Vadas s Erdélyim) je naozaj pomerne reprezentatívnym zastúpením čo do autorskej základne dnešnej slovenskej literatúry - mladšej i tej strednogeneračnej, etablujúcej sa prevažne v deväťdesiatych rokoch. Určenej témy sa každý z nich ujal po svojom. Niekto jemne a v náznaku, iný cez otvorené pomenovanie a kontroverzne. Rovnako ambivalentne je to aj so svetom reality a fikcie, kompozičnej uvoľnenosti a epickej kompaktnosti. Niekto sa do textu vložil, niekomu viac vyhovoval odstup. Pár autorov sa vyslovene stiahlo z im vlastnej ironicko-provokatívnej pozície a prekvapilo umiernenosťou a tlmenosťou svojho pohľadu (Jana Juráňová, nebývalo poetický Peter Pišťanek). Presne v duchu svojej poetiky, stabilne a opakovane ďalej produkovanej a rozvíjanej, sa predstavili Vlado Balla, Peter Krištúfek, Marek Vadas s Emanom Erdélyim, Rado Olos (v tomto prípade je čakanie na knižný debut už nejako nemiestne dlhé), a tiež zostavovateľ celého podujatia Dušan Taragel. Skrátka, každý podľa svojho autorského naturelu. Je pritom zaujímavé sledovať, aké podoby vzťahov rezonujú u jednotlivých autorov. Poväčšine sú to vzťahy komplikované, nenaplnené, neuspokojené. Sex sa občas zamieňa s púhou technikou. Niekde v pozadí rezonuje dobový diktát krásnych tiel a úspešných ľudí, čo postavy prevažne iba traumatizuje. Opakovane sa vyskytuje motív voyeurstva, úchylok, malých perverzií. Ak sa teda na základe jednej antológie dajú postihnúť nejaké dobové tendencie, tak potom v tomto prípade dominuje práve zakázané pozorovanie, pozeranie, zízanie na intimity druhých.

Hodnotiť antológiu poviedok ako celok je však vždy veľmi ošemetné, a tak radšej pár poznámok k dvom textom. Možno je to málo a celkom iste je to nespravodlivé k známejším a zavedenejším menám, no pre tentoraz zabodovala miera istej autorskej ”neopozeranosti”, či respektíve mierneho posunu. Takže: Lucia Piussi s poviedkou Ako vyzerá oko, keď spí a Dana Závadová a jej text Sme len my a naše pohlavia. Prvá publikovala iba časopisecky, druhej v roku 1999 vyšla prozaická knižka. Obe využili formu ja-rozprávania, štylizovanú autentickú výpoveď mladej ženy, avšak s rozličným nasmerovaním i ladením, no s evidentnou razanciou. Suverénnejšia Lucia Piussi vychádza z momentu živého rozprávania, akejsi spovede, a hovorovosť charakterizuje aj jazyk jej poviedky. U Dany Závadovej zas viac vystupuje moment zápisu, možno niečo na spôsob dievčenského denníka.

Asi ťažko bude niekto brať túto antológiu za ukážku toho, ako dnes uvažujú o sexe slovenskí autori. Predovšetkým je to zbierka poviedok, ktorá vcelku živo mapuje aktuálnu slovenskú literárnu scénu.

Písané pre časopis RAK